Katalóg diela Pavla Zemka Nováka: jeho špecifiká a budúcnosť
Catalogue of Works of Pavel Zemek Novák: Its Specifics and Future
Mgr. Michal Huska
Abstrakt
Príspevok predstavuje katalóg Pavla Zemka Nováka od jeho vzniku až po jeho súčasný stav. Bližšie nahliada na vzťah medzi dielom skladateľa a štruktúrou katalógu, samotného katalogizačného záznamu a opisuje tak vplyv charakteru diela na formovanie katalógu. Skutočnosť, že sa jedná o katalóg žijúceho skladateľa je nielen neštandardné, ale stavia to bádateľa do špecifických situácií. Tie si zaslúžia reflexiu a objasnenie, do akej miery zasahovali do katalogizačného procesu. Jeden z následkov tejto skutočnosti je, že sa jedná o katalóg otvorený. Pochopiteľné je to pre kontinuálne meniaci sa počet dokončených diel, no dielo skladateľa je neustále fluktuujúci element, ktorého zmeny sa nezrkadlia len v kvantite. Príspevok ďalej polemizuje nad otázkami o relevantnosti katalógu a citlivosti tvrdení, ktoré by v budúcnosti získali označenie a priori. Na záver sú predstavené možnosti a budúce ambície otvoreného katalógu Pavla Zemka Nováka.
Abstract
The article presents the catalogue of Pavel Zemek Novák from the beginning to its current state. It takes a closer look at the relationship between the composer's work and the structure of the catalogue, the cataloging record itself, and thus describes the influence of the character of the work on the formation of the catalogue. The fact that it is a catalogue of a living composer is not only non-standard, but it puts the researcher in specific situations. They deserve reflection and clarification that to what extent they interfered in the cataloging process. One consequence is that it is an open catalogue. Of course, this is for a continuously changing number of completed works, but the composer's work is a constantly fluctuating element, the changes of which are not only reflected in quantity. The article further argues about the relevance of the catalogue and the sensitivity of claims that would be labeled a priori in the future. Finally, the possibilities and future ambitions of Pavel Zemek Novák's open catalogue are presented.
Kľúčové slová: katalóg, otvorený katalóg, Pavel Zemek Novák, unisono.
Keywords: catalogue, open catalogue, Pavel Zemek Novák, unison.
Katalóg diela Pavla Zemka Nováka vznikol v máji 2019 ako súčasť mojej magisterskej práce spolu s edíciou skladateľovej IV. Symfónie „Unisono pro Orchestr“. Počet diel 168, ktoré Pavel Zemek Novák napísal, dosiahol úrovne, ktorá si zaslúžila odozvu zo strany katalogizačného spracovania. Nie je to však len počet ale aj rozmanitosť diela, ktorá inklinuje k potrebe tvorby katalógu.
Preto ambíciou tejto katalogizačnej práce je aj vytvorenie istého katalyzátoru v popularizácii a šírení hudby Pavla Zemka Nováka.
A tak katalóg vznikol, aj napriek radám doktora Flašara, aby som vytvoril katalóg až počas doktorského štúdia. O to väčšou mojou ambíciou je tento katalóg spravovať a rozvíjať naďalej, keďže ani samotné dielo doposiaľ nie je v konečnej podobe.
Je možné namietať, že pomenovanie Katalóg diela môže byť sporné na základe základného prameňa, ktorým je dielo autora ako také. V bežnej akademickej praxi takýto názov môže napovedať že sa jedná o katalóg celého, kompletného diela daného autora.[1] Má preto nepísaný, ale časovou kauzalitou pridaný podtitul „do mája 2019“, teda do vzniku katalógu. Táto časová hranica, vychádzajúca z dátumu vzniku samotného katalógu je nevyhnutným faktorom, ktorý charakter takéhoto katalógu formuje a časovým rozpätím podmieňuje jeho obsah. Inak povedané.
Pracujeme s nekompletným zdrojom, ktorý môže podmieňovať zvolenie odlišného akademického prístupu, ako by podmieňovala povaha kompletného diela.
Budúca katalogizácia môže vychádzať z kompletnejšieho prameňového základu, ktorým je dielo Pavla Zemka Nováka. Z kompletného diela Pavla Zemka Nováka bude môcť byť odvodená logická a systematická organizácia katalógu.
A to je práve dôvod, prečo budeme hovoriť o otvorenom katalógu. Existencia podmienečne nedokončeného katalógu je výzva pre jeho podrobnejšie spracovanie, skúmanie premeny diela a jasnú systematizáciu jednotlivých diel hneď po alebo už počas ich vzniku.
Teraz by som sa však rád venoval aktuálnemu obsahu jeho štruktúre.
Ako pomôcka pri katalogizovaní a poslúžili zoznamy diel na portáloch ČHF, musica.cz a musicbase.cz, v diplomovej práci Petry Pokornej Česká duchovní hudba na přelomu 21. století Analýzy vybraných symfonií Pavla Nováka-Zemka, a zoznam diel v práci Mgr. Jána Podrackého, edícii „Pašije podle sv. Lukáše“ [Edícia]. Aj keď tieto zoznamy pomohli niektoré informácie doplniť, samé o sebe boli často neúplné alebo aj s chybnými informáciami (často o durate či o roku vzniku), ktoré boli objasnené a opravené počas katalogizačného procesu a práci s materiálom. Informácie z týchto databáz odporúčam vždy overiť, no mnohokrát tieto zoznamy disponovali jedinou informáciou, ktorá pomohla v ďalšom bádaní a dopracovaní sa k relevantných prameňom. Diela sú v týchto zoznamoch radené podľa nástrojových obsadení, ktoré bolo taktiež prvotným návrhom pre zamýšľanú štruktúru katalógu. No túto štruktúru nakoniec považujem vhodnú pravdepodobne až pre kompletný katalóg diela Pavla Zemka Nováka. Chronologické zaradenie dáva jasnú čiaru za posledným dielom a pre budúcu katalogizáciu bude jasným počiatočným bodom.
Hlavný notový a písomný materiál je v súkromnom archíve Pavla Zemka Nováka v Brne. Okrem toho sa niektoré kópie diel nachádzajú v archíve Filharmonie Brno a v knižnici JAMU. Diela v súkromnom archíve boli triedené podľa istých zhlukov jednotnejšieho časového rozpätia. Väčšina sú neviazané diela rovnakého formátu, bez pevnejšieho korpusu, takže väčší rešerš vyžaduje väčšiu mieru organizovanosti, zároveň ale verím, že tvorba katalógu pomohla aj archivovaniu samotnému skladateľovi a súkromnej budúcej systematizácii. Skladateľ často do nôt vkladá ďalšie hudobné písomné materiály ako napr. bulletiny, či korešpondenciu čo často uľahčilo bádanie čo sa týka prevedení a informácii o objednávateľovi. Približne dve tretiny skladieb majú svoju titulnú stranu, s podtitulom, dedikáciou, inštrumentáciou, počet a názov viet a dátum kedy dielo začal tvoriť. Takou zvláštnosťou sú často humorné, momentové zápisky, výňatky z dialógu s vnučkou zapísané priamo v čistopisoch.
Jeho prvé skladby ešte z obdobia konzervatória obsahujú aj provizórne opusové číslo, ktoré v katalógu uvádzam v zátvorke. Skladateľ svoje opusové číslo plánuje radiť v istých časových, logických rozmedziach, ako napríklad diela z čias konzervatória či diela z obdobia štúdia na JAMU a pod. Keďže sú diela zaradené chronologicky, zodpovedá tomu aj katalógové číslo v podobe jeho iniciál a arabského čísla, takže Z.N. 1 až 168. Pavla Zemka Nováka som sa opýtal, či by nechcel ustálenejšie označenie súborného katalógu diel, no padlo len humorne nadsadené Zemek Werke Verzeichnis a tak toto označenie ostáva ešte otázkou do budúcnosti.
V katalógu, ako dostupný notový materiál rozlišujem autograf (Ag.), xerox (X.) a tlač (T.). Autograf je ďalej špecifikovaný či sa jedná o rukopis (Ruk.) alebo čistopis (Čis.). Okrem dvoch rukopisov, sú notové materiály autografné čistopisy. Čistopisy sú výrazne prehľadné a zrozumiteľné a aj to je jeden z dôvodov prečo sú mnohé skladby prevedené priamo z originálneho čistopisu. Mnohé jeho skladby sú krátke čistopisné miniatúry pripravené k prevedeniu. Dá sa povedať, že čistopis je v kompozičnom procese Pavla Zemka Nováka východiskovým stavom autografu. To samozrejme okrem prevedenia uľahčuje následnú tvorbu partov a ďalšie spracovanie. . Neodporuje si to ale s faktom, že sa stále jedná o komplikáciu medzi skladbou a jej realizáciou. Obzvlášť to platí pri skladbách s väčšou faktúrou. Faktúra, opravy, revízie, vpisy osobného charakteru a aj neúmyselné, ale procesom komponovania spôsobené nesystematizácie v zápise komplikujú hudobné prevedenie a samotnú správnosť interpretácie.
Nie všetky diela obsahujú údaj o durate. Pokiaľ tento číselný údaj autor nikde neuviedol, je získaný buď z existujúcej nahrávky, priamo od Pavla Zemka Nováka, alebo je vypočítaný za použitia troch dostupných údajov: z tempa (t), z počtu taktov (p) a z počtu dôb (d) v jednom takte.
Mnohé hudobné cykly skladieb, skladby pre komorné súbory, symfónie a pod. vytvárajú vhodné zázemie pre tvorbu užšieho výberu skladieb, ale Pavel Zemek Novák momentálne nepovažuje mnohé hudobné cykly, ich názvy, či počet symfónií za konečný. Preto pri voľbe takýchto zaradení treba byť obozretnejší.
Katalógové heslá sú štruktúrované podľa nasledujúcej schémy:
Katalógové číslo
(Autorské opusové označenie
Názov skladby – „Programový názov skladby“ / český preklad / inštrumentácia[2]
Rok vzniku diela
Nástrojové obsadenie
Časti skladby
Text:
Dedikácia: dedikácia / preklad dedikácie
Premiéra: dd. mm. rrrr, Krajina, Mesto – miesto konania, názov udalosti. Int.: interpret/i (hud. nástroj), dirigent (dir.).
Durata: Min.’
Prameň: Ag.: partit./party [Uloženie, Inv. č:, Sign:]; Ruk./Čis./; ceruzkou/perom; počet strán, jednostranne/obojstranne, viazané/neviazané.
X.: partit./party [Uloženie, Inv. č:, Sign:]; Ruk./Čis./; počet strán, jednostranne/obojstranne, viazané/neviazané.
T..: partit./party [Uloženie, Inv. č:, Sign:]; počet strán, jednostranne/obojstranne, viazané/neviazané.
Poznámky:
Primárnou inšpiráciou schémy je práca Sofije Čolović František Gregor Emmert: Katalog orchestrálních skladeb.[3] Daný katalóg pre nás spĺňa očakávania prehľadnosti a obsahového naplnenia. Aj keď sa v práci Sofije Čolović nejedná o dielo žijúceho skladateľa, proces katalogizácie diela Františka Gregora Emmerta ukázal mnohé príbuznosti v povahe diela, skladateľa, ale aj pri následnom formovaní adekvátneho cieľa a vhodnej metodiky. Za vzorový katalóg, ktorý slúžil ako možná formová a obsahová inšpirácia, považujeme Janáček´s Works. A Catalogue of the Music and Writings of Leoš Janáček.[4] od Nigela Simeone, Johna Tyrrella a Aleny Němcovej.
Katalóg bol vytvorený spolu s edíciou skladateľovej IV. Symfónie Unisono pro orchestr, pre ktorú boli uplatnené edičné zásady The Bohuslav Martinů Complete Edition. Tie sú rovnako uplatnené v spomínanej edícii Mgr. Jána Podrackého Pašije podle sv. Lukáše a pre jednotnosť som uplatnil mnohé formálne zásady aj v katalógu ako napr. skratky nástrojov a ich zaradenie.
Je samozrejmé, že túto schému by ešte bolo možné obohatiť o ďalšie katalogizačné údaje ako napríklad miesto vzniku, či konkrétnejšie údaje z premiér. Zamýšľaný bol aj údaj o reflexii daného diela, avšak tam bol odradzujúci nedostatočne uspokojivý pomer počtu reflexii k počtu diel. Hudobný materiál, ktorý Pavel Zemek Novák zhromažďuje okolo jednotlivých diel má potenciál byť zdrojom rôznych ďalších údajov, ktoré by bolo možné systematizovať a zahrnúť do katalógového hesla (autor bulletinu, korešpondencia a pod.).
Rád by som sa v tomto momente vrátil ku koncepcii otvoreného katalógu. Katalóg každým ďalším skladateľovým zásahom do diela stráca na aktualite. Preto je vhodné nazvať katalóg otvoreným. Výsledný katalóg tak nie je vnímaný ako dokončené dielo a dá sa povedať, že dostal status „work in progress“. Bádateľ preto musí byť celý čas obozretný pri generalizovaní a pri vytváraní kritickej pozície, ktorá by vychádzala z momentálne elementárnych ale nekonštantných katalogizačných údajov a informácií ako sú revízie, počet diel a pod.).
A tak treba s týmto katalógom aj pracovať. Vzhľadom na neustálu fluktuáciu meniacich sa informácií v diele autora, čím myslím nové diela, revízie, prevedenia a pod., je mojou ambíciou vytvoriť katalóg v digitalizovanej podobe, kde informácie zo schémy budú jasne kategorizované a budú mať svoju hodnotu, ktorá bude podľa potreby aktualizovaná. Bádateľ bude schopný meniť usporiadanie diel podľa zvolených podmienok, či už to bude rok vzniku, inštrumentácia, durata, diela z čias štúdia na JAMU a pod. Samozrejme ale v takom prípade bude potrebné zozbierať všetky informácie detailne, keďže rád by som sa vyvaroval kolónkam s názvom „nezaradené“. Tento jednoduchý algoritmus nám vytvára možnosť tieto výsledky zaradení samozrejme ďalej aj materiálne archivovať a tak nemusí byť výsledok iba v digitalizovanej forme. Ako ďalšia možnosť sa ponúka preklad minimálne do anglického jazyka, čo vzhľadom na minulosť a pôsobnosť skladateľa má tiež svoje opodstatnenie. Mnohé diela dostali anglické pomenovanie dokonca skôr ako tie české.
Otvorený katalóg žijúceho skladateľa má potenciál nielen podrobnejšie skúmať dielo, ale skúmať ho aj v jeho procese vývoja a to či už konkrétneho diela, alebo aj jeho celku. Vieme tak zaznamenať významnejšie revízie či objasniť zásahy do notácie druhou osobou. Záznam chronologickosti zmien s detailmi dá dielu jasnejší obraz a dokáže vytvoriť priestor pre správnejšiu interpretáciu a editáciu .
Musím aj skromne podotknúť, že ani vzniknutý otvorený katalóg nevyčerpal svoj potenciál. Sú diela, ktoré neboli mne ani Pavlu Zemku Novákovi dostupné v čase katalogizovania a nebolo možné zozbierať o nich potrebné informácie. O to je forma otvoreného katalógu relevantnejšia.
V prípade tvorby tematického katalógu by mali byť doplnené incipity jednotlivých skladieb.[5] Katalógové heslo je možné doplniť aj o celú úvodnú notovú stránku skladby, oba také počiny však považujeme za vhodné až v momente, keď bude edične spracovaná väčšia časť diela Pavla Zemka Nováka.
Katalóg je esenciálna pomôcka pre akúkoľvek bádateľskú činnosť okolo osoby a diela skladateľa. Je to však rovnako pomôcka pre samotného skladateľa, ktorý tak svoju ďalšiu tvorbu vie nejakým spôsobom systematizovať a uľahčiť ďalšie spracovanie, prevedenie aj reflektovanie.
Na záver by som rád povedal, že tento katalóg diela má ambíciu byť jedným z najrelevantnejších zdrojov pre budúcu, komplexnú katalogizáciu kompletného diela Pavla Zemka Nováka.
Mgr. Michal Huska
410002@mail.muni.cz
Hlavný písomný prameň
Notový a písomný materiál v súkromnom archíve Pavla Zemka Nováka, Brno, 1971–2019.
Literatúra
BŘEZINA, Aleš. Bohuslav Martinů Complete Edition - Editorial principles. Praha: Institut Bohuslava Martinů, 2017. 30 str.
ČOLOVIĆ, Sofija. František Gregor Emmert: Katalog orchestrálních skladeb. Bakalářská diplomová práce. Brno, 2017. ÚHV FF MU.
Katalog [heslo]. Slovník české hudební kultury [online]. [Cit. 18.11.2020]. Dostupné z: < http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/chs/record.php?id=644>.
KOFROŇ, Petr. Novák, Pavel (Zemek) [heslo]. Grove Music Online [online], 2015. [Cit. 18.11.2020]. Dostupné z: <http://www.oxfordmusiconline.com/grovemusic/view/10.1093/gmo/9781561592630.00 1.0001/omo-9781561592630-e-0000045229>.
PODRACKÝ, Ján. Pavel Zemek Novák: Symfonie č. 7 (Druhá pašijová) - „Pašije podle sv. Lukáše“ [Edícia]. Brno, 2018. Magisterská diplomová práce. Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity.
POKORNÁ, Petra. Česká duchovní hudba na přelomu 21. století Analýzy vybraných symfonií Pavla Nováka-Zemka. Brno, 2014. Disertační práce. Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta.
SIMEONE, Nigel – TYRRELL, John – NĚMCOVÁ, Alena. Janáček´s Works. A Catalogue of the Music and Writings of Leoš Janáček. Oxford: Clarendon Press, 1997. ISBN 978-0-19-816446-3
SÝKORA, Pavel. Zemek Novák, Pavel [heslo]. Český hudební slovník osob a institucí [online]. [Cit. 18.11.2020]. Dostupné z: <http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/slovnik/index.php?option=com_mdictionary&task= record.record_detail&id=1001608>.
Zemek (Novák) Pavel [heslo]. Musica [online]. [Cit. 18.11.2020]. Dostupné z: <https://www.musica.cz/en/composers/show?itemId=174>.
Orálne pramene
HUSKA, Michal. 1. rozhovor s Pavlem Zemkem Novákem [audiozáznam]. Brno, 2019.
HUSKA, Michal. 2. rozhovor s Pavlem Zemkem Novákem [audiozáznam]. Brno, 2019.
[1] Katalog [heslo]. Slovník české hudební kultury [online]. [Cit. 6.5.2019]. Dostupné z: < http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/chs/record.php?id=644>.
[2] Pokiaľ sa uvádza ako súčasť názvu.
[3] ČOLOVIĆ, Sofija. František Gregor Emmert: Katalog orchestrálních skladeb. Bakalářská diplomová práce. Brno, 2017. ÚHV FF MU.
[4] SIMEONE, Nigel – TYRRELL, John – NĚMCOVÁ, Alena. Janáček´s Works. A Catalogue of the Music and Writings of Leoš Janáček. Oxford: Clarendon Press, 1997. ISBN 978-0-19-816446-3.
[5] Katalog [heslo]. Slovník české hudební kultury [online]. [Cit. 6.5.2019]. Dostupné z: < http://www.ceskyhudebnislovnik.cz/chs/record.php?id=644>.digi