Život Pavla Zemka Nováka. Rozhovor ako jedno z východísk biografického bádania o hudobnom skladateľovi 21. storočia

Annotation:
The conference paper primarily presents the life of Pavel Zemek Novák in an effort to expand at least a little bit, often times austere knowledge in biographical field of examined composer. In addition to a general overview of the life of the artist, which is commonly available, it focuses mainly on the details of the composer's life decisions that formed not only his professional career, but also his introverted nature, etc. Specifically speaking, Pavel Zemek Novák is introduced as an ordinary man, composer, performer as well as teacher. The key is to take an advantage of the still possible dialogue/interview with the living artist.
Keywords:
Pavel Zemek Novák; interview; biographical research; life and personality

Predkladaný príspevok má za cieľ v rámci zamerania konferencie predstaviť osobnosť a život brnianskeho skladateľa Pavla Zemka Nováka (*1957).
Predtým než pristúpim k samotnému skladateľovi, dovoľte mi v krátkosti zhrnúť stav bádania v rámci biografického výskumu o umelcovi. V súčasnosti neexistuje fundovaná práca na tomto poli. Zdroj informácií o živote tak musíme hľadať či už v podobe statí v akademických prácach (Konzervatóriu, MU, JAMU), lexikografických hesiel, publicistických článkov, verejne publikovaných rozhovorov, a v neposlednej rade taktiež súkromných rozhovorov s umelcom autormi teoretických textov.
Spomeňme však predsa, že vo svojej absolventskej práci na Konzervatóriu Jana Deyla v Prahe vytvorila Lucie Chrápavá biograficky ladenú́ prácu Pavel Zemek. Portrét osobnosti skladatele. Rozsiahle biografické kapitoly sa objavujú taktiež v dizertačnej práci Petry Pokornej, či absolventských prácach Víta Trumpeše. Dodatočné detaily o jeho interpretačnej dráhe sa naviac môžeme dozvedieť z magisterskej práce Pavly Kosteleckej Čestí komponující hobojisté. Vybrané, aktualizované, dodatočné reálie uvádza tiež Michal Huska vo svojej magisterskej práci zaoberajúcej sa katalógom diela a edíciou vybranej symfónie. Vzhľadom nato, že výskumu na tomto poli bolo podniknutého dostatok, domnievame sa, že za života skladateľa by mala čisto teoreticky význam maximálne biografická monografia krátkeho rozsahu ako to napríklad poznáme v monografiách o Arvo Pärtovi, či Christianovi Wolffovi. Vzhľadom na neochotu skladateľa ako aj jeho introvertnú povahu zámerne sa vyhýbajúcu takýmto počinom, sa javí vznik takejto práce počas života umelca nepravdepodobný. Skutočne ucelená biografická monografia však pochopiteľne čaká na väčší časový odstup a uzavretie Zemkovho umeleckého pôsobenia a schopnosť nazerať na jeho život v širších spoločenských kontextoch. Novákovo meno sa objavuje hneď dvakrát ako lexikografické heslo, faktograficky nevyčerpávajúci príspevok Petra Kofroňa[1] do Grove Music Online, ktorý funguje nanajvýš ako elementárna referencia pre anglicky hovoriaceho bádateľa. Naproti tomu počin Pavla Sýkory v rámci Českého slovníku osob a institucí,[2] tvorí dostatočne vyčerpávajúci a trefne a výstižne zhrňujúci medailónik o skladateľovi. Dodajme však, že aj tu vidíme priestor na aktualizáciu reálií po roku 2013, kedy bolo heslo vytvorené. Za veľmi prínosné sa dajú považovať publicistické články o Pavlovi Zemku Novákovi (napr. Jaroslav Šťastný, Jiří Beránek – His Voice; Lubomír Ben Müller – Hudební rozhledy, Pudlák – Czech Music Quarterly). Asi najdôležitejším informačným zdrojom však pre väčšinu zainteresovaných ostávajú rozhovory so skladateľom a to či už súkromné alebo verejné (Flašar – Harmonie 10/2020, Medek 2000). Tým sa nevyhol žiaden z bádateľov a vo väčšine akademických prác k nim nájdeme priame referencie. Pri výskume žijúceho skladateľa totižto tento formát predstavuje primárny zdroj informácií vzhľadom na absenciu, či minimálne množstvo dostupnej literatúry. Zemek Novák v tomto spomína predovšetkým spoluprácu s Petrou Pokornou. Mne osobne sa podarilo v rámci výskumu vytvoriť a zaznamenať zatiaľ 5 rozhovorov s Pavlem Zemkem Novákem vzniknutých ako vedľajší projekt magisterskej diplomovej práce v rokoch 2017 a 2018. Zaujímavé detaily, ktoré sa bežne o Zemkovi Novákovi nepíšu, sa objavujú predovšetkým v 2. a 3. rozhovore. V roku 2020 sú to zase dva súkromné rozhovory v kontexte práce na konferenčných príspevkoch. Väčšina bádateľov volí variantu parafrázovania, nie vždy je však dostupný audiozáznam, a preto by sme mali byť pri používaní informácií opatrní. Ani rozhovory so samotným žijúcim umelcom totižto nemusia znamenať zaručenú kvalitu. A to hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade pracujeme s obmedzeniami pamäte skladateľa, aj uňho sa totiž ako u každého objavuje princíp zabúdania, či nezámerného prekrúcania či skresľovania faktov. Pri preberaní názorov umelca o jeho vlastnom umení je taktiež vždy dobré myslieť na potenciálne zámerné skresľovanie, či prípadnú neschopnosť vidieť samého seba s nadhľadom, odstupom, vlastnosť človeku všeobecne platná. Nezabúdajme tiež, že sa k tomu pridáva potenciálne nepochopenie umelcových myšlienok autorom rozhovoru. Spomeňme napríklad príklad z textu Chrápavej, ktorá vkladá pravdepodobne vlastnú úvahu a to, že „unisono by mohlo vytiahnuť európsku hudbu z krízy,“ ako Novákovi vlastnú. Pavel Zemek Novák sa totižto v našich spoločných rozhovoroch vyhraňuje voči ambicióznosti takéhoto tvrdenia a trvá na tom, že nič podobného by si netrúfol postulovať. Je teda otázne kde presne je pravda, čo naviac komplikuje fakt, že väčšina týchto rozhovorov nebola zaznamenaná a je nemožné teda dohľadať reálne skutočnosti. Tento krátky príklad nám názorne ukazuje hlavné problémy, s ktorými sa pri výskume stretávame a na ktoré je vhodné myslieť pri tvorbe takýchto orálnych prameňov. Jedná sa teda za života umelca o pravdepodobne najzaujímavejšie a najprínosnejšie východisko biografického bádania, s nenahraditeľným miestom, v celkovom budúcom monografickom výskume by však malo byť podrobené prísnym kritickým aparátom a faktograficky overené.

Osobnosť a teda aj život Pavla Zemka Nováka by sme mohli rozdeliť medzi jeho päť najvýraznejších životných rolí a to Pavel Zemek Novák ako študent, interpret, resp. profesionálny hudobník, hudobný skladateľ, pedagóg a civilný občan. Ako bude ďalej z textu jasné, tieto jeho podoby sa navzájom silne ovplyvňujú a preplietajú.

Pavel Zemek Novák (vlastným menom Pavel Novák) sa narodil 14. 10. 1957 v Brne. Umelecké meno Zemek začal používať na žiadosť Ochranného svazu autorského (OSA), a to z dôvodu veľkého počtu osôb mena Novák. Zvolil si ho na pamäť dominikánskeho kňaza Jakuba Antonína Zemka (1914–1988), prevora kláštora v Znojme, účastníka odbojov za druhej svetovej vojny, kvôli ktorým bol neskôr 12 rokov väznení v komunistických krimináloch. Ten sa živil ako skladník, pretože za komunistického režimu nemohol vykonávať kňazské povolanie. Pavel Novák s Jakubom Zemkom spolu udržovali úzke kontakty v 70. a 80. rokoch 20. st., vlastne až do Zemkovho úmrtia v lete roku 1989. Spomeňme, že Jakub Zemek dal krátko pred svojou smrťou Novákovi súhlas používať jeho meno ako umelecký pseudonym. Pavel Zemek Novák by sa dal neobratne označiť za introvertnú, skromnú, silne kresťansky premýšľajúcu osobu s povolaním učiteľa na štátnom konzervatóriu. Prevláda u neho rodinné zmýšľanie, je verným manželom, starostlivým otcom a dedom. Je nutné dodať že tomu nebolo tak vždy. Pavel Zemek Novák sa stiahol do ústrania predovšetkým po vážnej chorobe po tridsiatke, konkrétne po prekonaní infarktu už v takomto pomerne mladom veku. Ten ho donútil prehodnotiť svoj celkový život a priority. Zároveň Pavel Zemek Novák predsa len neváhal vycestovať v 90. rokoch na zahraničné stáže aj napriek tomu, že už mal doma deti a starostlivosť tak nechal primárne na manželke. Spomína však, že cestoval čo 2 týždne domov aby onú zodpovednosť s manželkou zdieľali. Po ukončení doktorandských štúdií sa usadzuje ako kantor na Konzervatóriu Brno a to v obore skladba a hudobná teória. Toto občianske povolanie mu ostáva dodnes, dáva mu totiž finančnú istotu, ako aj dostatočnú voľnosť k vlastnej nerušenej kompozičnej práci. Zároveň si vďaka nej udržuje relatívne rozsiahly hudobný rozhľad a pocit súdržnosť s európskou hudobnou tradíciou. Pavel Zemek Novák nepochádza priamo z hudobníckej rodiny, tento fakt však považuje za prospešný, má totiž pocit, že si to vďaka tomu mohol tzv. prebrať po svojom. Spomína však na časté matkine domáce spevy, predovšetkým slováckych piesní na spríjemnenie pracovných chvíľ. Novákova matka sa narodila pri Uherskom Hradišti. Biograficky najzásadnejším momentom je však práve silná religiozita a jej nesporný vplyv na Novákov celkový pohľad na svet ako aj na umenie.

Počiatočné hudobné štúdium mal Pavel Zemek Novák rozdelené medzi štúdium hoboju a hudobnej kompozície. V rokoch 1971–1977 to bolo na brnianskom konzervatóriu jednak hra na hoboj u Vítězslava Hanuse, jednak kompozícia najprv rok a pol u Jana Ducháňa a neskôr predovšetkým u Bohuslava Řehoře. Počiatočné štúdium u Ducháňa sa často krát neuvádza. Zemek Novák spomína, že spolupráca s ním nefungovala a to predovšetkým kvôli dogmatickej náture kantora a až prílišným klasicistickým tendenciám. Ducháň však na vlastné odporučenie nechal preradiť Pavla Zemka Nováka k B. Řehořovi. Ten naproti tomu podľa slov skladateľa zastával otvorenejší prístup, progresívnejší, experimentálnejší, umelcovi bližší. Pavel Zemek Novák si od neho odniesol predovšetkým otvorený prístup v rozvíjaní toho čo je pre študenta prirodzené, a dôležitosť osobného vzoru kantora na študenta oproti vzoru umeleckému, či estetickému.

Pavel Zemek Novák následne pokračoval v štúdiách na JAMU, kde bol v hoboji žiakom Vítězslava Winklera (1977–1981), kompozíciu v dobe od roku 1978-82 oficiálne neštudoval. To však neznamená, že by Pavel Zemek Novák nenačerpával nové informácie ako samouk či v rámci interpretačného štúdia. Spomína, že sa mu taktiež v tomto období skoro nič na živo neuvádzalo, aj napriek tomu komponoval, dokonca aj väčšie útvary, napr. Klavírny koncert, či Čtyři symfonické věty (1977), z ktorých sa hrala iba tá prvá v roku 1978. V akademickom štúdiu hudobnej kompozície pokračoval až u Miloslava Ištvana v rokoch 1983–88. Spomína na Ištvánov zvláštny nekompromisný názor, a to zjednodušene povedané „když nemáš své, podřídíš se mému“. Skladateľ spomína, že to bolo pre neho na bakalárskom stupni prospešné pretože si prešiel vecami, ktoré mu nie sú úplne blízke a sám by sa im pravdepodobne vyhol. Ištván však nepatril medzi dogmatikov, pohyboval sa vždy v rovine doporučení. Akonáhle začal približne po 3 ročníku cítiť vlastnú skladateľská profiláciu a to ako u Pavla Zemka Nováka, či jeho spolužiakov napr. Karla Šimandla, či Víta Zouhara, stiahol sa a nechával ísť vlastnou cestou. Pozoruhodné pre Pavla Zemka Nováka bolo, že v akejkoľvek situácii či už v škole, alebo mimo nej, napr. keď si so študentami rád išiel sadnúť, sa vždy hovorilo o hudbe, nestrácal sa čas, diskusia sa zviedla k niečomu čo ich všetkých zaujímalo nezávisle na veľkosti skupiny. Počas týchto štúdií Pavel Zemek Novák dochádza k základnému poznaniu dôležitosti vyváženosti štruktúry a času. Zároveň však cítil až prílišný vplyv výrazného kantora, prichádza na to, že napr. využitie zlatého rezu vo formálnej stavbe diela, v architektúre hudobného diela, mu oproti svojmu učiteľovi blízke nie je. Naproti tomu z Ištvánovej kompozičnej techniky montáže si odniesol niekedy až strihové spojenie kontrastných prvkov. Napokon skladateľ dochádza do momentu kedy má pocit, že Ištvánova kritika a mentorská spätná väzba nadobudla v jeho skladateľskom vývoji spomaľujúci charakter. Po Ištvanovej smrti v roku 1990, ktorá jeho aj jeho kolegov prekvapila, cítil popri smútku z odchodu mentora zároveň oslobodzujúci pocit. Konečne sa mu darí vymaniť sa zo školských manierov a vydať sa na cestu hľadania vlastného výrazu. V tom čase odchádza taktiež aj zo združenia Camerata Brno, ktorej bol členom od polovice 80. rokov. Vydáva sa tak na solitérsku dráhu za hľadaním osobnej slobody, ktorú obdivoval napr. u Františka Gregora Emmerta. Spomeňme tiež, že Pavel Zemek Novák si uvedomuje vplyv Ištvanovej neskorej teoretickej práce o jednohlase v európskej hudbe. Podľa slov Zemka Nováka ho Ištvan však nikdy medzi študentami nepropagoval. Magisterský titul v skladbe obhájil Symfonií č. 1 pro velký orchestr, ktorá zaznela v prevedení Štátnej filharmónie Brno.

Na rovnakej škole pokračoval v postgraduálnom štúdiu oboru teórie skladby (1992–1998). Titul Ph.D. získal na základe dizertačnej práce Několik pohledů na čas v hudbě, ktorú vypracoval pod vedením Arnošta Parsche a obhájil v roku 1999. Počas doktorandského štúdia sa zúčastnil taktiež zahraničných pobytov na prestížnych školách s lektormi svetového formátu. Radí sa tak k jedným z prvých v českej republike, ktorí mali možnosť študovať skladbu u takýchto kapacít. V rokoch 1992–1993 študoval skladbu a analýzu skladby u George Benjamina na Royal College of Music v Londýně. Toho spomína ako energického človeka, experta na francúzsku hudbu. Cenil si predovšetkým Londýnom prechádzajúcich interpretov, ktorých Benjamin v spoločných lekciách predstavoval a viedol s nimi živý rozhovor. V roku 1992 bol pozvaný ako autor Dartington International Summer School. Nasledoval štipendijný pobyt na Conservatoire Nationale Superiere de Paris u Gerárda Grisey (1997–1998). Dodajme však, že Grisey si naňho našiel čas iba na dve stretnutie. Po prvom, na ktorom mu ukázal Zemek Novák jednoduché unisono skladby, si na tom druhom pri ukázaní komplexnejších partitúr Grisey údajne vydýchol a konštatoval, že je rád, že vidí niečo komplexnejšie, pretože po minulom stretnutí pôvodne myslel, že Zemek Novák je asi trochu jednoduchšej povahy. Aj napriek útržkovitosti stretnutí si však Zemek Novák z týchto štúdií odniesol pre skladateľa to najpodstatnejšie a to vôľu a odvahu vydať sa vlastnou cestou.

V rokoch 1980–1987 pôsobil Pavel Zemek Novák ako prvý hobojista operného orchestru Státního divadla Brno (dnes Národní divadlo Brno). Hrával prevažne klasický repertoár, spomína na vplyv a výrazovú silu napr. Berliozových či Verdiho opier. Podľa vlastných slov nemal dostatok talentu a ani píle na sólovú dráhu interpreta a preto zvolil prostredie orchestru. Zároveň tak nemusel obmedziť svoje skladateľské tendencie, ktoré sa postupom času stali očividne tými zásadnejšími. Po chorobe v roku 1989 Pavel Zemek Novák ukončuje svoju profesionálnu dráhu interpreta a sťahuje sa do ústrania.

Pavel Zemek Novák vyučuje od roku 1987 na Konzervatóriu v Brne, pomimo toho vyučoval skladbu a hud. teóriu na JAMU (2004-2007) a ako visiting teacher pôsobil rok na Trinity College of London (1997). Pôsobí taktiež ako lektor na letných skladateľských kurzoch a to predovšetkým na kurzoch Postfest spolu s Ondrejom Štochlom, Jaroslavom Šťastným a Albertom Breierom pod záštitou festivalu Forfest Kroměříž, ale taktiež napr. v roku 2007 na Dartington Summer School, či nedávno na Inštitúte a Festivale OD v roku 2017. Ako už bolo načrtnuté, zastáva pohľad potreby osobného vzoru kantora miesto toho umeleckého. Zaujal ho názor austrálskeho skladateľa Petra Sculthorpa o tom, že „učiteľ skladby má byť žiakovi kamarát a nie autorita“. Tohoto princípu sa Pavel Zemek Novák drží dodnes. Spomeňme tiež, že k skladateľovi si chodia po mnohé rady mladí žijúci skladatelia, napr. Petr Cígler spomína prínosné inštrumentačné konzultácie, a pod. Pavel Zemek Novák tak pre mnohých, primárne mladších skladateľov pôsobí ako konzultant aj po samotnom štúdiu kompozície.
Obsiahla Zemkova tvorba je zameraná predovšetkým na skladby inštrumentálne, komorné a orchestrálne, pre rôzne obsadenia a najaktuálnejší súpis diela číta 152 položiek. Patrí k tradičnejšie zmýšľajúcim súčasným umelcom, zároveň je však často vyzdvihovaný ako jeden z najprogresívnejších českých žijúcich skladateľov, a to predovšetkým vďaka invenčnému využitiu archaického hudobného tvaru jednohlasu prostredníctvom techniky unisona v nevídanej bohatosti faktúry, rozmeru inštrumentačných aparátov a časovej ploche na ktorej jednohlas, resp. unisono výhradne či skoro výhradne aplikuje. Nevídaná bohatosť s akou pristupuje k práci s jednohlasom sa najvýraznejšie prejave v jeho symfonickej tvorbe. Dokončených má zatiaľ 7 symfónií, medzi najväčšie patria jeho pašiové symfónie, ktoré predstavujú sui generis žánrový subtyp vokálnej symfónie vyznačujúci sa spracovaním biblického textu Evanjelia. Menovite sú to Symfonie č. 2 (První pašijová) – „Pašije podle sv. Jána“ a Symfonie č. 7 (Druhá pašijová) – „Pašije podle sv. Lukáše“, obe písané pre veľký orchester zmiešaný zbor a 9, resp. 8 sólistov. Inštrumentačne ale taktiež štrukturálne najambicióznejším počinom je v tomto smerovaní rozpracovaná Symfonie č. 9 (Třetí pašijová) – „Pašije podle sv. Marka“ pre 3 orchestre, 3 zmiešané zbory a 12 sólistov, kde sa najexplicitnejšie odráža kresťanská symbolika (apoštoli, trojjediný boh, ale taktiež číslo plnosti). Po štrukturálnej stránke v nej Zemek Novák prelína tri metro-rytmicky nezávislé unisono línie, ktoré sa v priebehu skladby spoja do monumentálneho unisona celého inštrumentálno-vokálneho aparátu. Výsledný počet hudobníkov mi nie je zatiaľ známy, avšak pre porovnanie 7. symfónia, ktorá je písaná pre 1 orch., 1 zm. zbor a 8 sólistov počíta s približne 180 hudobníkmi. Tieto povrchné kategórie nám aspoň orientačne slúžia k predstave formálne obsahovej bohatosti s akou Zemek Novák pracuje s jednohlasom. Najrozsiahlejšie dokončené diela dopĺňajú jednak Prorocvtí Izajášovo. Unisono pro sedm nástrojů (2005) a predovšetkým 24 preludií a fug pre sólový klavír (1990-2008), ktoré vznikli v spolupráci s britským klaviristom Wiliamom Howardom a v Británii bol taktiež tento cyklus premiérovaný. Dokončený́ je 1. diel (1990–2007), ktorého prvé dve knihy vznikli podľa Starého zákona, zatiaľ čo 3. (The Word became flesh and dwelt among us) a 4. (Landscapes of the Lamb) kniha sa inšpirujú Novým zákonom. Pavel Zemek Novák, aj keď vychádza z Bachovho alebo Rejchovho pojatia fúgy, vnesením techniky unisona vytvára nový, neortodoxný prístup k tejto pôvodne barokovej forme.

Hudbu Pavla Zemka Nováka môžeme bez váhania zaradiť do produkcie súčasnej európskej produkcie neliturgickej duchovnej hudby. Tej sa venuje skoro výhradne a žánrovo, ale taktiež geograficky ho tak môžeme zaradiť k obdobným postavám súčasnej duchovnej hudby a to napr. k Arvo Pärtovi, či Sofie Gubajduline v zahraničí a Františkovi Gregorovi Emmertovi v tuzemskej scéne. Ohlasu sa mu pochopiteľne dostáva výrazne menej ako jeho zahraničným kolegom, osobitosť a mimoriadnosť jeho kompozičného jazyka sa však u neho objavuje v obdobnej miere ako u prestížnejších kolegov.
Skladby Pavla Zemka Nováka sa viac ako dvadsať rokov skoro každoročne uvádzajú na Medzinárodnom festivalu súčasného umenia s duchovným zameraním Forfest Kroměříž.

Skladateľova tvorba sa dočkala niekoľkých významných ocenení́. Pohled na onen svět světa (1988–90) získal prvú cenu v súťaži Generace 1990, Komorní symfonie č. 2 (1988) zvíťazila v roku 1992 v Soutěži Ministerstva kultury České republiky, Symfonie č. 2 (První pašijová) – „Pašije podle sv. Jána“ (1990–97) dostala ocenenie v súťaži o Jubilejní cenu Leoše Janáčka, Symfonii č. 5 (2004) bola v roku 2005 udelená prvá cena v súťaži k 50. výročiu Filharmonie Brno, Smyčcový kvartet č. 6 (2008–09) bol vyznamenaný cenou Terezin Chamber Music Foundation, Symfonie č. 6 (2017) sa vošla do užšieho výberu finalistov novovzniknutej alternatívnej ceny pre súčasnú vážnu hudbu Trochu nižší c4. Diela Pavla Zemka Nováka vyšli v nakladateľstvách ABRSM London a Archiv HIS, zvukové záznamy realizovali BBC Radio, ČHF cd series, Champs Hill Records, Supraphon, Český rozhlas a Gnosis Brno.

Pavel Zemek Novák v druhej polovici deväťdesiatych rokov spolu založil spolu s Petrom Pokorným, Pavlom Sýkorom a Jaroslavom Šťastným autorské združenie Collegium ppp. Združenie ukončilo svoju činnosť po smrti Petra Pokorného v roku 2007. Od polovice deväťdesiatych rokov je Pavel Zemek Novák členom České besedy.

Ján Podracký
jano.podracky@gmail.com
ÚHV FF MU
interný doktorand


Bibliografia k stavu bádania[3]
Akademické práce:
GROULÍK, Jiří. Unisono v díle Pavla Nováka Zemka. Brno, 2007. Bakalářská diplomová práce. JAMU, Hudební fakulta.
HUSKA, Michal. Pavel Zemek Novák: Katalóg diela a Symfonie č. 4 – „Unisono“ pro orchestr [Edícia]. Brno, 2019. Magisterská diplomová práce. Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity.
CHRÁPAVÁ, Lucie. Pavel Zemek. Portrét osobnosti skladatele. Praha, 2012. Absolventská práce. Konzervatoř Jana Deyla.
KOSTELECKÁ, Pavla. Čeští komponující hobojisté. Brno, 2013. Magisterská diplomová práce. JAMU, Hudební fakulta. Str. 77-81.
NAJDEKROVÁ, Tereza. Sedm posledních slov Krista na kříži v hudbě. Historická perspektiva a téma v díle Pavla Nováka-Zemka. Brno, 2015. Bakalářská diplomová práce. Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity. Str. 28-32.
POKORNÁ, Petra. Česká duchovní hudba na přelomu 21. století Analýzy vybraných symfonií Pavla Nováka-Zemka. Brno. Brno, 2014. Disertační práce. Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta. Str. 12-21.
TRUMPEŠ, Vít. Duchovní tematika v tvorbě Pavla Nováka. Brno, 2009. Bakalářská diplomová práce. JAMU, Hudební fakulta.
TRUMPEŠ, Vít. Pavel Novák-Zemek. Brno, 2006. Absolventská práce. Konzervatoř Brno.
ZEMANOVÁ, Terezie. Pavel Novák-Zemek: Symfonická tvorba Rozbor III. Symfonie "Medjugorie". Brno, 2009. Bakalářská diplomová práce. JAMU, Hudební fakulta.

Lexikografia:
KOFROŇ, Petr. Novák, Pavel (Zemek) [heslo]. Grove Music Online [online], 2015. [Cit. 20.10.2020]. Dostupné z:
SÝKORA, Pavel. Zemek Novák, Pavel [heslo]. Český hudební slovník osob a institucí [online]. [Cit. 20.10.2020]. Dostupné z:

Rozhovory:
FLAŠAR, Martin. Pavel Zemek Novák: Snažím se přispívat k evropské hudební tradici. In: Harmonie : časopis pro vážnou hudbu a jazz, č. 10/2020. Praha: Muzikus, 2020. Str. 8-13.
MEDEK, Ivo. Pavel Zemek. Interview. In: Czech Music, 2000, No. 1, s. 1–2.
PODRAKCÝ, Ján. 2.rozhovor s Pavlem Zemkem Novákem [audiozáznam]. Brno, 2017.
PODRAKCÝ, Ján. 3.rozhovor s Pavlem Zemkem Novákem [audiozáznam]. Brno, 2018.

Ďalšie:
BERÁNEK, Jiří. Pavel Zemek Novák, konzervativní modernista z Moravy. In: His Voice 2012, č. 1, s. 63.
Fórum N21 - Setkání s Pavlem Zemkem Novákem [videozáznam]. Brno, 2014 [online]. [Cit. 1.11.2020]. Dostupné z: .
MÜLLER, Lubomír Ben. Duchovní svět Pavla Zemka. Zklidněte se a poslouchejte. In: Hudební rozhledy 45, 1992, č. 6, s. 250–52.
PODRACKÝ, Ján. Pavel Zemek Novák ako predmet muzikologického bádania. In Studentská muzikologická konference. Česká a slovenská hudba 20. století. Praha: powerprint, 2019. ISBN: 978-80-7568-139-3.
PUDLÁK, Miroslav. Czech Composers in the Post-Modern Era. Czech Music CD Series 1: Chamber Music. In Czech Music Quarterly, 2007, No. 1, s. 13-21.
ŠŤASTNÝ, Jaroslav. Pavel Novák–Zemek aneb O kráse společenství. In: His voice, 2005, č. 2, s. 10-11.
Zemek (Novák) Pavel. In: Musica. Online. Dostupné z: .