Barvy míst

prosinec 2013 Tatiana Škapcová Kritiky 2013

Farby boli namiešané z rôznych surovín. Tú prvú charakterizovalo rozvrstvenie farebných dispozícií na jednotlivé krajiny, či miesta geografických hraníc, ako aj estetickej roviny. Tento názor spočíva na pocite vyplývajúceho z výberu jednotlivých diel a autorov. Kým prvá skladba LET pre vibrafón a marimbu od Víta Zouhara nesie so sebou už v názve určitý krajinný prelet, čo však nemusí byť jasným zreteľom pre východiskovú úvahu a môže isť o iný skrytý autorov zámer, v druhom diele večera Heitora Villa-Lobos Quinteto instrumental pre flautu, harfu, husle , violu a violončelo je neznámou krajinou samotná inštrumentálna zostava a exotickosť proveniencie autora a diela.

Skladba Františka Gregora Emmerta Inno Chana zoradená v programe má určitý vyvažujúci charakter a popri predošlým dielam nesie preferenciu určitých nástrojových zoskupení v jednotlivých častiach, ktoré sú rytmicky a farebne zdôrazňované. Celkový malebný a putujúci charakter uzatvárali Beriove Folk songs, zmes variabilných vôní a chutí.

Ďalšia farba bola z pera autorských komentárov, kde krehkú niť spájali starozákonné knihy v dielach Zouhara (kniha Prísloví) a Emmerta (Prvá kniha Samuelova), ktoré boli interpretované OK Percussion Duo (Martin Opršál, Martin Kleibl). Obaja skladatelia opísali svoju poetiku, v ktorej badať prvky vyprchania, ako esencie prítomného okamžiku, ktorú sme „schopni v letu rozeznat“ (Zouhar), s postojom kde, „nejde o epiku, nýbrž o lyrický, intuitivní vztah k námětu“ (Emmert).

Čo sa týka interpretačných výkonov OK Percusion Duo, či Ensemble Opera Diversa boli pohotovými a flexibilnými hráčmi. Pre Interpretáciu Lobosa bola príznačná sviežosť, ľahkosť, s občasnými časovými nenáväznosťami, ktoré plynuli z nedostatočných gest, príčinnou harfy, ktorej neistý nástup občas spôsobil kolísanie súhry. Pohotovosť a farebnosť bola devízou flauty, ktorá v Lobosovom diele veľmi podnetne riešila jednotlivé melodické úseky. Beriove Folk songs boli interpretačne na veľmi vysokej úrovni a ansámbel a jeho dirigentka (Gabriela Tardonová) tvorili zohratý dialóg. Prevedenie bolo dynamické, pestré, farebné k čomu prispela aj vynikajúca interpretácia mezzosopranistky Lucie Hilscherovej. OK Percussion Duo bolo pohotovou dvojicou a predviedlo pekný, solídny výkon.

Putovanie krajinami skladateľov, nemusí súvisieť len s východiskovou krajinou ich pôvodu, ale sprostredkujúc hudbou sa môžeme vyskytnúť tam, kde sa ocitáme vo svojich snoch, ktoré mihotavo a prchavo vykresľujú predstavu miest v našej fantázii.

Farba miest ponúkla paletu hudobného priestoru a ním vyvolanými evokujúcimi farebnými asociáciami. Predstavenie bolo pružné a svieže . Tu by som videla krátke pozastavenie sa o ansámbli Opera Diversa. Je mladá, dramaturgicky pútavá, interpretačne zohratá a nesmierne príťažlivá pre poslucháča bažiaceho po niečom, o čom si myslíme, že je nám známe z okienka lietadla. Pri pohľade dolu je to však stále neznáma krajina, a práve prostredníctvom tohto súboru sa nám doposiaľ mnohé svety stali recepčne známymi a farbami nám, akosi pichľavo pripomínajú spomienky, na miesta známo-neznáme...