Ich vystúpeniu balancujúcemu na hrane experimentu nemožno nič vyčítať. Od publika sa očakávalo „ponorenie“ a meditácia, a kto tento predpoklad nezvládol, určite odišiel ochudobnený. Angharad Davies je známa tým, že s husľami a inými predmetmi rada objavuje nové zvukové možnosti. Na vystúpení nechýbala jej netradičná hra sláčikom napríklad na telo klavíra, ale aj technicky náročnejšie pasáže, ktoré tejto skúsenej huslistke nerobili problém. Za klavírom sediaci Tim Parkinson na záver pridal aj vlastnú kompozíciu Violin and piano piece, ktorou celé vystúpenie uzavrel. Vzťah medzi oboma nástrojmi založený na rovnocennosti sprevádzal celú skladbu.
Sústredenie sa na vzťahy v rámci kompozície je len jedným z jeho tvorivých prístupov. Sám autor na prednáškach povedal, že pri komponovaní sa uňho uplatňuje rozpornosť, ale aj rozmanitosť štruktúr, aké má v svojich obrazoch Cy Twombly. Tim Parkinson už niekoľko rokov patrí k predným londýnskym skladateľom. Na konte má viaceré spolupráce s rôznymi interpretmi, ale aj telesami, napríklad s London Sinfonietta či Apartment House. Tí, ktorí sa nezúčastnili predstavenia, mali možnosť naraziť na Tima Parkinsona a Angharad Davies aj na početných prednáškach a workshopoch, ktoré rozšírili program ich návštevy na HF JAMU.
Festival pokračoval až do 15. decembra, kedy ho uzavriel súbor DAMA DAMA. Ponúkal zaujímavú možnosť zhliadnuť súdobých hudobníkov a skladateľov, čo môže byť veľmi prínosné nielen študentom oboru Hudobné vedy ale aj všetkým tým, ktorých zaujíma súčasné hudobné dianie.