Po viacerých významných európskych festivaloch prichádza projekt Sandglasses (Přesýpací hodiny) aj na tohtoročný Moravský podzim. Označenie projekt je v tomto prípade pravdepodobne najvýstižnejšie, keďže hudba s obrazom a scénou vytvára neodlúčitelný celok - jednotný a synchronizovaný.
Na realizáciu tohto typu diela je treba nielen experimentom otvorených tvorcov a hudobníkov, ale aj pozorných poslucháčov ktorí sú schopní predstavenie prijať a z časti i pochopiť či prežiť. Skladateľka Justė Janulytė necháva dejovú os predstavenia otvorenú pre hudobníkov z Gaida Ensemble i poslucháčov, a pomocou partitúry s časovým značením usmerňuje predovšetkým intenzitu a výšku tónu. Štyria violoncellisti tak majú okrem základného zadania veľkú plochu na improvizáciu, čím sa každá interpretácia stáva svojim spôsobom iná a jedinečná. V priebehu päťdesiatich minút majú diváci možnosť počuť celý rozsah violoncell - počnúc najvyššími škrípajúcimi tónmi až po tie najtemnejšie basové, ktoré sa postupne nahrávajú a digitálne spracúvajú do jednotlivých opakujúcich sa slučiek. Celý priebeh predstavenia sa dá zakresliť do jednoduchécho grafu s pomalým horizontálnym klesaním ktoré podnecuje prvotnú predstavu a symboliku presýpacích hodín. Jednoduchá ale funkčná scéna pozostáva zo štyroch oválnych objektov či presýpacích hodín, v ktorých sú violoncellisti umiestnení počas celého predstavenia. Každý objekt obsahuje premyslený svetelný dizajn či abstraktnú projekciu, ktorá rovnako ako hudba stále narastá a miestami necháva hudobníkov magicky "zmiznúť" zo scény. Projekcia obsahuje veľkú škálu farieb, meniacich sa tvarov, a skupenstiev ktoré vytvorili umelci Luca Scarzella a Eugenijus Sabaliauskas. Dôležitým spoločným aspektom zvukovej a vizuálnej stránky je ich naturálny pôvod - obrazy vznikali natáčaním vody, pary či soľných kryštáľov a následne boli pomocou počítača spracované do abstraktnej a experimentálnej podoby. Rovnaký proces spracovania prebiehal aj s violoncellovými tónmi a zvukmi v reálnom čase. Dojem či druh zážitku sa u každého diváka pravdepodobne líši, táto skutočnosť je však i dôležitou súčasťou konceptu tejto výnimočnej litovskej skladateľky.