David Možný samostatne vystavuje v Brne po šiestich rokoch, kedy v G99 predstavil známe video Rahova (2008). Aj v ňom sa zaobíral témou prostoru ako unifikovaného a odosobneného prostoru pre život. Zatiaľ čo v Rahove sa upriamuje na exteriér — manipuluje s konštrukciou panelových domov, v aktuálnej videoinštalácii Sleepless (2014), ktorá dominuje celku výstavy, pracuje s prvkami interiéru. Z týchto vyskládal aj priestor galérie, či už formou vícerých ready-made inštalácií, alebo architektonického riešenia samotnej expozície, čím dosiahol, že výstava si jako celok zachováva jednotnú vizuálnu líniu. Divák sa tak ocitne v prázdnom byte 70. rokov s typicky načervenalým osvetlením (naopak na vernisáži, alebo keby bolo přítomných viac návštevníkov, mohol prostor připomínat retro žúr ako z filmu z oných čias).
Trojkanálové video zobrazuje a aj zvečňuje pomocou digitálnej manipulácie celú situáciu — priestor a anonymné mechanické zásahy doň. V sprievodnom texte k výstave sa spomína, že „Estetika Sleepless má(…) blíž ke staršímu autorovu videu Virtual Soul Vaste…“ , ako k Rahove, kde je „animována monumentální architektura“. Virtual Soul Waste (2004), kde pracoval s materiálom z dobových časopisov, sa ale javí byť skôr východiskom obom, práve pre autentickosť ku ktorej sa dopracoval, keď upustil od idealizovaných podkladov a vrhol sa do prostredia reálnych predmetov a budov.
Nedá sa nespomenúť, že s vyznením výstavy ťažko koresponduje prvá veta spomínaného textu: „Videoinstalace Davida Možného Sleepless vychází z fenoménu kutilství a DIY kultury 70. a 80. let.“. Na tapetách, štruktúre poťahov sedačiek, klasickom telefónnom aparáte, ani na elektrickej zásuvke; medzi stenami priestoru, ktorý člověk akosi pozná, napriek tomu, že v ňom nikdy nebol, nevidno žiadne známky DIY (pozn. definícia DIY). Ak má kutilstvo predstavovať vrták z videa Sleepless, který nevedie nikoho ruka, alebo detaily prefabrikátov, akých sa svojho času vyrobilo nespočet, potom sa črtá jadro konceptu výstavy v inom fenoméne bývania 70. a 80. rokov…
Ako sa cítiť jedinečne v takto unifikovanom prostredí? Ako zaspať v jeho neosobných útrobách? A potom, ako žiť bez spánku? Existenciálne sa tak ocitáme v začarovanom kruhu, ako nevýrazný útvar z jednoliatej mozaiky tapety, ktorá pokrýva vždy len štyri steny. Takto vnímané kulisy miestností Davida Možného tak nabádajú k už tradičnej interpretácii jeho tvorby. Tou je kritika radovej výstavby, na ktorú výstava Sleepless naväzuje pohľadom do jej vnútra a vystavaním do detailov navodzuje vskutku sugestívny dojem.
Mimochodom. Vieš ako sa má tvoj sused? A akú má asi tapetu…?
Sleepless. Galerie TIC: Galerie U Dobrého pastýře, 17. 12. — 03. 02. 2015, kurátorka Marika Kupková
TEREZA DIVÁCKÁ
Dne 13. listopadu 2023 se v prostorách Červeného kostela v Brně uskutečnil komorní koncert s názvem „Zpívané dědictví Jednoty“. Repertoár koncertu byl seřazen dle průběhu liturgického roku s písněmi duchovními, středověkými, renesančními a z 12. století.
ADA KUČEROVÁ
Komorní opera Hudební fakulty JAMU v listopadu představila jednu z nejuváděnějších oper 17. století, Monteverdiho Korunovaci Poppey. Příběh kruté lásky z doby vlády císaře Nerona je nepochybně poutavý a v lecčem aktuální i pro dnešního diváka.
