Piaty ročník podujatia Sochy v ulicích, organizovanej brnenským Domom umenia, (znovu)otvára tému vzťahov sochy a architektúry – tému tak vlastnú diskusii o umení vo verejnom priestore. Kurátorkou tohtoročnej prehliadky s názvom Beyond architecture je Magdalena Juříková. Kvôli rozsahu témy nebolo zámerom poňať ju „vyčerpávajúco“, no ponúkla priestor umelcom rôznych generácií, viacerým perspektívam na vzťah socha – architektúra a jeho riešenie v mestskom prostredí. Čím teda súčasný ročník prispel v rámci tradície prehliadky? Zaujímavosťou je zaradenie „revitalizovaného“ objektu Pět segmentů kruhu Dalibora Chatrného na sídlisku Starý Lískovec, ktorý tam bol osadený pred vyše tridsiatimi rokmi (v rámci programu galérie na toto „gesto“ nadviaže retrospektívna výstava Dalibora Chatrného začiatkom nadchádzajúcej sezóny). Spomínané dielo je jedinou realizáciou z množstva kresebných projektov tzv. vzduchových plastík, a zároveň tu reprezentuje sochu vo verejnom priestore pred rokom 1989, kedy mala špecifický, vo vzťahu k architektúre akoby doplnkový význam. Žiaľ, tak ako v prípade mnohých nerealizovateľných návrhov Chatrného, výslednej podoby sa nedostalo ani technicky komplikovanému projektu Tomáša Džadoňa, navrhnutému pre súčasný ročník Sochy v ulicích.
Inšpiračným východiskom nejedného zo zúčastnených autorov je príroda. Napríklad riešenie reflektujúce ráz krajiny pod vplyvom zástavby – Krajina Suburbie na Moravskom námestí od Pavlíny Hlavsovej (1989) nabáda k uvažovaniu nad zachovaním prírodného rázu obývaného prostredia. Jana Doležalová (1981) v parku za Domom umenia napodobnila vo svojej práci Vznik atolu princíp „dlouhodobé přírodní stavby“. Dielo zhotovila z organických materiálov, čím sa dá predpokladať, že sa dostane do ďalšieho „procesu“ vplyvom podnebia. Napokon aj monumentálne pôsobiace Šišky od Čestmíra Sušky (1952) vychádzajú s prírodného tvaru – šišky. Sú vytvorené z vyradených cisterien a ponúkajú okoloidúcim možnosť vstúpiť do svojho vnútra. Jedna je rozhľadňou, druhá za dobrého počasia slúži ako kaviareň. Aleš Veselý (1935) zas používa konštrukčné princípy prevzaté z architektúry – dáva blok kameňa do zvláštneho napätia použitím pružiny, ktorá ho zviera.
Sociálny aspekt je zreteľný najmä u Daniila Galkina (1985) z Ukrajiny. Dielom Výmyk umiestneným na nádvorí Novej radnice reaguje na politický stav na Ukrajine, pričom pracuje s prvkami drobnej architektúry odkazujúcimi na bezvýchodiskovosť situácie. Eliška Perglerová (1987) riešila sociálnu tému – obydlie symbolizujúce nomádsky spôsob života formou mobilného objektu. Na Špilberku je inštalovaná Poustevna Jiřího Příhody (1966) – autora, ktorý sa venuje vzťahom sochy a architektúry dlhodobo a jeho tvorba bola tiež podnetom pri voľbe témy pre aktuálny ročník Sochy v ulicích. „Experimentálna socha“ Poustevna je mimo svojho konceptu zaujímavá aj unikátnou technológiou založenou na spájaní dielov za pomoci vákua.
Ako bolo na začiatku naznačené, nebolo kurátorským cieľom rozhranie architektúry a sochy ako témy vyčerpať, skôr načrtnúť rôzne pohľady s možnosťou ich ďalšieho rozvinutia v budúcnosti. Avšak samotný výber témy sa dá vnímať ako podstatný krok, pretože dáva možnosť artikulovať význam akcie a overiť aktuálne možnosti mesta skrz jeho podstatné prvky – sochu v spojení s architektúrou, obe (a či zároveň) vo svojej monumentalite. Takýto názor spolu s rôznorodosťou prezentovaných diel snáď vyváži fakt, že piaty ročník bol skromnejší čo do počtu vystavujúcich autorov. Novinkou je zámer ponechať niektorý z objektov osadený natrvalo.
Zúčastnení umelci:
Jana Doležalová, Daniil Galkin (UA), Pavlína Hlavsová, Eliška Perglerová, Jiří Příhoda, Čestmír Suška, Aleš Veselý a Dalibor Chatrný, j. h.
Sochy v ulicích / Brno Art Open ´15 – Beyond Architecture. Prehliadka organizovaná Domom umenia mesta Brna sa koná od 24. 6. do 30. 8. 2015, kurátorka Magdalena Juříková.