Imitazione della natura

červenec 2013 Tatiana Škapcová Glosaria 2013

Cieľom tejto krátkej úvahy, okrem poukázania na spätosť sveta okolo nás so svetom, ktorý tvoríme my a ktorého sme súčasťou, je polemika, do akej miery sme ovplyvnení práve živým i neživým okolím a prostredím okolo nás a do akej miery na základe týchto podnetov dokážeme vyabstrahovať tie- ktoré „prírodné“ prejavy do nášho vnímania a tvorivosti.

Krátku odbočku má aj úvaha, možno už pripomínajúca karikatúru oproti stavu dnešného sveta, a to tá, do akej miery ešte budú v budúcnosti vôbec možné inšpirácie a existencie takých organizmov ako sú huby, rôzne mikroorganizmy či jednobunkové organizmy, požadujúce aspoň ako také relatívne podmienky pre svoj vývoj. Takisto aj Messiaen by sa hrozil predstavy vyhynutia niekoľkých vtákov pre rozvoj určitých aktivít, ktoré smerujú ku lepšiemu rozletu globalizácie. Toľko odbočka pre zelených čitateľov.

Miera napodobovania nie je takou nezáživnou a neživou, ako sa možno zdá, známka subjektivity totiž hrá veľkú úlohu a vkladá tak jedinečný myšlienkový relikt, ktorý je dôkazom ešte ako tak prežívajúcej kreativity a aktivity. Taktiež úvaha nejakej prvoplánovej a jednosmerne zameranej ovplyvniteľnosti na báze jav a jeho vplyv na iné fenomény vytvorené človekom nie je vždy namieste majúc na zreteli práve trojicu autorov.

In medias res Messiaen, Cage a Zeljenka. Do akej miery je fascinácia prírodou počuteľná v dielach týchto autorov? Ako sa tam vyskytuje a na základe čoho? Ako sa autori vysporiadali s inšpiráciou a jej následnou transpozíciou do grafickej podoby? Nešlo o púhy „deskriptivizmus“? Akú techniku používali?

Akým spôsobom Messiaen využíva vtáčí spev? Istý druh inšpirácie vtáčím spevom, vo francúzskom kontexte, môžeme poznať z Jonnequinových motetov. Pokiaľ však u Jonnequina dochádza k imitovaniu vtáčieho spevu, Messiaen skúma, dešifruje a transkribuje vtáčí spev do podoby výškových rozložení. Počujúc vtáky v živej prírode, vtáčí spev u Messiaena využíva ich spev na zachytenie ich polôh v následnom grafickom prepise a v konfrontácii s počutou hudbou sa tak vytvára originálny obraz, podložený teoretickými konštatovaniami.

Podhubie Cageových experimentov, či podklad pre genézu bunkových väzieb v hudobnej kompozícii taktiež spočíva v úzkom prelínaní bázy biologického sveta a transformácie do hudby. Avšak neprebieha to na poli výmeny vzoru ako predpokladu do následného zobrazenia v hudbe, ale slúži ako nástroj pre určité javy dejúce sa v živom prostredí, a spôsob ich fungovania je inšpiráciou pre tvorenie originálnych postupov a diel.

Fantázia tvorcov rôznych období bola neobmedzenou, avšak v rámci ducha svojej doby sa vo väčšine prípadov zameriavala na javy, ktoré pripomínali a dosahovali požadovanej úrovne myslenia tej ktorej historickej etapy. Clavecenisti, Jonnequin a Messiaen na druhej strane mali ako predmet svojho záujmu pri tvorení kompozícii rovnaký, od imitovania však viedla dlhá cesta k vytvoreniu módov a teórie dosahujúcej vysoký stupeň nadhľadu.

Takisto Rousseauov návrat k prírode, módne prírodné scenérie, vyobrazenia, či hudobné štylizácie sú na polarite k systémom Cagea či Zeljenku skôr etapou ani nie predprípravného obdobia alebo určitého druhu motívu vyskytujúceho sa v pastorálne ladených skladbách, ale dielami využívajúcich a vychádzajúcich ako zo živých organizmov, z materiálu inšpirujúceho a žijúceho z prírodného sveta.

Miera ovplyvnenosti svetom okolo nás sa totiž pozornému sledovateľovi môže zdať ako a priori otázkou nevhodnou, takisto ako tomu nepozornejšiemu otázka samotná ako údel rojkov. Kde sa však tieto dve dimenzie pretínajú a majú nejaký spoločný základ a pôvod je práve miera záujmu. A to nielen o často aktuálne a konzumné prostriedky, ale vyšší záujem smerujúci ku genéze pôvodu, vzniku, či len jednoducho skúmaniu, čo sa za nami už všedne javiacimi vecami skrýva.

Záver tejto úvahy spočíva práve možno v stretnutí, či respektíve nestretnutí sa týchto dvoch dimenzií, pokiaľ by totiž išli popri sebe rovnobežne, mohli by sa na sebe síce pozerať, a to s patričnou úctou, nepreťali by sa však, a nevytvorili by tak dielo ako dôkaz ľudskej existencie, napodobenia a inšpirácie.