Na Erasmu v talianskej Cremoně

Ako čitateľom Musicologicy a milovníkom hudby i histórie, mesto Cremona vám znie isto povedome. Známa ako rodisko Claudia Monteverdiho či nádherného zvuku huslí, majstrov husliarskeho remesla Andrea Amatiho a Antonia Stradivariho, toto mesto dodnes dýcha ich umeleckým a remeselným odkazom. Mala som príležitosť sem vycestovať na päť mesačný študijný pobyt, z ktorého sa nakoniec utvorila mozaika zážitkov, ktoré vám priblížim v tomto trojdielnom seriály.

Na erasmus som chcela ísť vždy – veľa mojich kamarátov študuje v zahraničí a mňa tiež lákala predstava väčšieho neznáma ako Brno, vzdialené necelé dve hodinky od môjho rodného mesta, Bratislavy.
Preto odkedy nám prišlo vedenie ÚHV v prvom ročníku odprezentovať možnosť vycestovania na zahraničné univerzity, táto myšlienka mi stále akosi vŕtala v hlave. Napokon som v druhom ročníku celkom spontánne vypísala prihlášku na Universitá di Pavia v Taliansku, odoslala som ju dve hodiny pred polnočnou uzávierkou a následne som zavolala priateľovi s oznamom, že asi na pár mesiacov vycestujem. Vedenie moju prihlášku schválilo. Hračka. Naozaj mi to prišlo TAK jednoduché. Avšak už počas administratívneho procesu, ktorý nasledoval sa objavilo veľa úskalí a prekvapení, ktoré k zahraničným pobytom asi jednoducho patria.
Jedným z tých zarážajúcejších bolo, keď som sa dva mesiace pred mojim odchodom dozvedela, že katedra hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva je síce pod Pavijskou univerzitou, ale sídli ako jediný odbor v Cremone. Mimo celého študentského života, mimo celého diania. Trochu ma to sklamalo. Ale ešte väčšmi ma zdesilo, keď som sa o pár týždňov pri výbere predmetov dozvedela, že vyučovanie prebieha celé v taliančine. Akosi som rátala s tým, že každý študijný pobyt ponúka predmety v angličtine, aj keby ma vyslali na Mesiac. Veľmi dobre si spomínam na dopoludnie kedy som so slzami na kraji vošla do kancelárie Mgr. Špačka, ktorý sa nad mojimi obavami iba pousmial: “Ale kolegyně, vy jste si fakt myslela, že pojedete do Itálie a budete mluvit anglicky? Podívejte, tohle je o přístupu k životu – když přijede něco nečakaného to se chcete vždy cuknout, nebo se s tím poprat? Vy to zvládnete!”

Tieto vety mi zneli v hlave nasledujúce mesiace, keď som sa na prednáškach snažila pomocou google translatoru preložiť talianske akademické termíny v každej piatej vete, ktorú som zachytila. Bola som odhodlaná doniesť tých 20 kreditov na ÚHV ako rytier vlajku porazeného. Ja sa necuknem.

Do Cremony som letela s dvoma veľkými kuframi a priateľovym doprovodom. Po pár dňoch odišiel späť na Slovensko a ja som sa ubytovala na internáte.

Pri slove internát sa mi vybavia, ako možno mnohým, socialistické panelové budovy, ktorých útroby skrývajú neveľké izby, olúpanú omietku, zagabané kuchyne a spoločné umývarky. Internát Collegio Quartier Nuovo má však od tejto predstavy ďaleko. Komplex je rekonštrukciou Habsuburgských kasární a historický duch tohoto miesta sa tu spája s extrémnou čistotou interiéru a novým zariadením. O bezchybný chod internátu a prívetivú atmosféru sa stará najmä ekonómka a hlava inštitúcie dr. Annalisa Chiosi. Je akousi mamou všetkých ubytovaných, mohla som sa na ňu obrátiť naozaj s čímkoľvek. Navyše ako jedna z mála tamojších ľudí ovláda angličtinu dokonale, čo bolo pre mňa najmä počas prvých týždňov pobytu veľkou pomocou.

Collegio Quartier Nuovo ponúka študentom predaj i servis bicyklov. V Taliansku je bicykel obľúbeným dopravným prostriedkom, a najmä v menších mestách ako Cremona ho vlastní takmer každý občan – ak sa sem chytáte, je to určite jedna zo základných vecí, ktorú budete používať denne. Pre erasmových študentov je služba predaj-kúpa bicykla od internátu výborná, pretože vám odpadne jedna starosť, ktorých máte po príchode do nového prostredia aj tak neúrekom. Štandardne platí, že si vyberiete bicykel, odkúpite ho (môj stál 40 eur) a na konci pobytu ho predáte naspäť internátu za zníženú cenu pre jeho opoužívanie (v mojom prípade 30 eur).
Ďalším kladom ubytovania bola jednoznačne samostatná izba, zariadená síce skromne, no so všetkým čo študent potrebuje a naviac vybavená klimatizáciou a vlastnou kúpeľňou (kúpeľňu zdielajú 2 izby, no v susednej izbe nikto nebýval). Kuchyňu som zdielala s ďalšími študentkami, pri naplnenej ubytovacej kapacite pripadá na jednu kuchyňu sedem ľudí. Vybavená televíziou, kreslami a stolmi plnila i úlohu obývačky, a priestrannej spoločenskej miestnosti. V kuchynke sa teda okrem varenia dialo asi úplne všetko. Hosťovala ranné filozofovanie pri káve, dvojhodinové partnerské hádky, poobedné seansy opery z DVD, večerné futbalové zápasy a spevácke súťaže. Odporúčam náležito sa vyzbrojiť na každý scenár – štuplami do uší a železnou trpezlivosťou. Keď už je toho na vás priveľa, vždy sa dá odísť do druhej časti ubytovacieho komplexu, kde je veľká študovňa a kancelária Annalisy – tu musí panovať svätý pokoj.
Ja som veľmi ocenila miestnosť na cvičenie, ktorá je voľne prístupná 24 hodín denne. Je oddelená od komplexu, takže cvičením nerušíte ostatných ubytovaných ani večer. Je priestranná, vetrateľná, disponuje klavírom, stoličkami, stojanmi na noty i automatmi na nápoje a snacky, a napokon rozvrhom, v ktorom si môžete miestnosť rezervovať na konkrétny deň a čas i dva týždne dopredu. Keďže minimálne polovicu ubytovaných študentov tvoria aktívni hudobníci, je dôležitou súčasťou života na internáte.

Collegio Quartier Nuovo je vzdialené od univerzitnej katedry hudobnej vedy jednou poznávaciou prechádzkou cez historické centrum mesta. Trvá približne 25minút, keď zablúdite aj viac. Priznávam, že počas prvého týždňa som Cremonu len pomocou cesty na vyučovanie a späť spoznala celkom dobre.
Centrum dominuje katedrála Cattedrale di Santa Maria Assunta na námestí Piazza del Comune. Pýši sa vysokou vežou s hodinami, ktoré zobrazujú 12 znamení zverokruhu. Táto veža (domácimi nazývaná Il Torazzo) je so svojou výškou 112,22 metra najvyššou stredovekou tehlovou zvonicou v Európe. Za symbolické vstupné môžete navštíviť múzeum vytvorené na medziposchodiach veže, a napokon vyšlapať až na vrch a dopriať si nádherný výhľad na celé mesto, rozprestierajúce sa na všetky svetové strany. Z výhľadu, no i z každodenného života v Cremone je zjavná prítomnosť zelene v uliciach. Ústredným miestom spoločenského života je Piazza Roma, ktorá je v podstate veľkým parkom, s vysiatymi trávnikmi, záhonmi kvetov, skalkami a košatými stromami. Okolo nej sa rozprestiera pešia zóna, skvelé zmrzlinárne a reštaurácie.

Cattedrale di Santa Maria Assunta a časť veže Il Torazzo s hodinami znamení zverokruhu. Pohľad z námestia Piazza del Comune.	Veža Il Torazzo je viditeľná takmer z každého kúta mesta, slúži ako orientačný bod. Pohľad z priľahlého námestia Piazza Stradivari.

V Cremone narazíte na parčíky a verejné záhradky často. Obľúbeným miestom pre relax je Parco al Po, na kraji mesta pri rieke Po, kam sa z centra dostanete na bicykli do 15minút.
Tamojší ľudia zodpovedne dbajú na ekológiu a čistotu – recyklovanie je tu zavedené veľmi prísne a napríklad len internát disponuje samostatnými odpadkovými nádobami na papier, plast, komunál, sklo, hliník a bio-odbad. Naviac v supermarketoch sa dáva tovar do igelitových vreciek z bio-materiálu, ktorý už po dvoch dňoch čudne zapácha a za týždeň sa začne samovoľne rozkladať.

Maľba hodín v múzeu vo veži. Mechanizmus hodín bol skonštruovaný otcom a synom Francescom a Giovanim Battista Divizioli, medzi rokmi 1583-1588. Autorom originálnej maľby je Paolo Scazzola (1483), ale neskôr bola niekoľko krát rekonštruovaná mnohými umelcami. Na hodinách je po obvode zobrazených 12 znamení zverokruhu, v strede Slnko a Mesiac prechádzajúce cez jednotlivé znamenia.

Okrem supermarketov v Cremone funguje i veľký pouličný trh, ktorý je nielen príležitosťou nakúpiť lokálne čerstvé produkty, ale i populárnou udalosťou na to stretnúť známych a poklebetiť pri stánkoch. Trh sa koná dva krát do týždňa – v stredu a v sobotu. Dá sa tu zakúpiť snáď všetko – od ovocia, zeleniny, kvetov, syrov a rýb, cez oblečenie, topánky a šperky, až po čistiace prostriedky do domácnosti. Trh sa rozprestiera na dvoch priliehjúcich námestiach: Piazza del Comune a Piazza Stradivari – námestie pomenované po výrobcovi strunných a sláčikových nástrojov Antoniovi Stradivarim.

Výhľad z veže na centrum Cremony a zelené námestie Piazza Roma.	Výhľad z veže na centrum Cremony, v pozadí fotografie Parco al Po.

Napokon, Cremona je kolískou husliarskeho remesla. Andrea Amati tu v 16. storočí zhotovil základy dnešných huslí, ktoré na prelome 17. a 18. storočia doviedol k dokonalosti známy majster Antonio Stradivari. Jeho odkaz nesie Cremona dodnes. Husliarskej tradícii sa tu venuje niekoľko múzeí, najväčším z nich je Museo del Violino. Prehliadky významných exponátov tu dopĺňajú nahrávky zvuku, interaktívne inštalácie, podrobná história, náhľad do procesu výroby huslí. No nemusíte ísť priamo do múzea aby ste sa dozvedeli o tomto remesle viac. Najmä v uličkách centra môžete nájsť mnoho husliarskych dielní, nazývaných liuteria. Vďaka lokálnym výrobcom a predajcom tradícia v Cremone i po niekoľkých storočiach stále prekvitá. Dokazuje to i zápis remesla do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2012.
Majstri sa vzdelávajú priamo v Cremone – sídli tu škola na výrobu huslí, kde majú možnosť naučiť sa remeslu študenti z celého sveta. ​

V predošlom dieli seriálu som uviedla môj pobyt v Cremone do kontextu, priblížila som vám bývanie na internáte i fungovanie samotného mesta.
V tomto dieli si povieme niečo viac o štúdiu na Dipartimento di Musicologia e Beni Culturali (katedre hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva) a o tom, ako sa počas erasmu popasovť s učením nového cudzieho jazyka, v mojom prípade taliančiny.

Semester (letný i zimný) je tu rozdelený na dva bimestre. Každý bimester trvá približne 6 týždňov, počas ktorých sa intenzívne venujete vybraným predmetom. To znamená, že počas jedného bimestra navštevujete napríklad 3 kurzy, a každý z nich sa koná 2-3 do týždňa po dobu 2hodín (podľa počtu kreditov je stanovený i počet hodín). Výsledkom je sústredenie vašej pozornosti počas 6 týždňov výhradne na určité témy a literatúru, čo mne osobne veľmi vyhovovalo.
Ako som spomínala, vyučovanie na katedre prebiehalo v taliančine. Ja som mala najmä zo začiatku problém porozumieť a ak sa ocitnete v podobnej situácii, odporúčam vám počas prvého týždňa navštíviť čo najviac kurzov, pre seba zhodnotiť nakoľko vám vyhovuje prejav vyučujúceho a potom doladiť svoj výber predmetov. Ja som si napokon vybrala kurzy, s ktorými som bola najmä po obsahovej stránke veľmi spokojná.
Mojim najobľúbenejším bol dvojbimestrálny kurz Musiche popolari contemporanee (Súčasná populárna hudba) pod vedením pána doktora Alessandra Bratusa. Počas kurzu sme sa zaoberali postupmi analýzy súčasnej hudby, konkrétne nonartificiálnej hudby, ktorá nedisponuje notovým záznamom. Teoretické prednášky boli vždy doplnené prezentáciou jedného zo spolužiakov a bohatou diskusiou. Okrem prezentácií sme taktiež pracovali na našom výstupnom projekte - analýze akejkoľvek skladby súčasného populárneho žánru. Analýzu sme vypracovávali pomocou softvéru Sonic Visualiser, s ktorým som prišla prvý krát do kontaktu práve na tomto kurze. Taktiež sme sa venovali transkripcii niektorých rytmických a melodických motívov do notácie, textovej stránke a jej obsahu, kultúrnemu kontextu a žánru konkrétneho diela. Doktor Bratus nás podnietil k rôznym typom reprezentácie hudobného materiálu – okrem využívania možností v Sonic Visualiseri sme tvorili diagramy, farebné reprezentácie na uchopenie inštrumentácie a štruktúry skladby, taktiež tabuľky zobrazujúce vzťah textu a hudobného materiálu. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé a nové. Z poznatkov som neskôr ťažila pri písaní bakalárskej práce (Metódy analýzy a vizualizácie elektroakustickej hudby), ktorej tematiku inšpiroval práve tento kurz.
Doktor Bratus ovládal skvelo angličtinu, bol veľmi ústretový a často mi po hodine dovysvetlil čo mi nebolo jasné alebo som nezachytila. Keďže spomínanú muzikologickú tematiku analýzy súčasnej populárnej hudby spracovávajú okrem talianov najmä angličania a američania, k dispozícii bolo mnoho literatúry v anglickom jazyku, ktorú som si na odporúčanie doktora naštudovala ku skúške.
V druhom bimestri bol pozvaný do nášho kurzu doktor Stephen Pennington z USA, s ktorým sme mali niekoľkotýždňový cyklus prednášok o soule. Jeho výklad bol vždy zábavný, informatívny, pretkaný hudobnými ukážkami a historickými súvislosťami. Milujem r&b a jemu príbuzné populárne žánre, takže bolo pre mňa skvelé oboznámiť sa s vývojom tejto hudby od gospelu až po súčasnosť. Zhodou okolností sa doktor Pennington ubytoval na internáte v izbe oproti mojej, často sme teda diskutovali v kuchynke o hudbe, varení, o tom ako sa nám v ten deň podarilo v meste dohovoriť lámanou taliančinou. Rozoberať pri obede hudbu mojich obľúbených interpretov popu a r&b s niekym, kto sa na túto tému špecializuje, naviac pochádza z prostredia vzniku spomínaných žánrov bola nenapodobiteľná zhoda okolností, za ktorú som doteraz vďačná. Dodnes si občas púšťam niektoré skladby z prednášok a počúvam ich so záľubou i hlbším porozumením.
Ďalším skvelým kurzom bol Storia della danza e della musica per danza (História tanca a hudby k tancu), ktorý vyučovala pani profesorka Angela Romagnoli. Po prebratí základných teoretických a historických konceptov pozvala na naše hodiny choreografku, ktorá sa špecializuje na historické tance. Z prednášok sa zrazu stal tanečný kurz – učili sme sa kroky a základné prvky pavany, chaconne, či galliardy. Ako výstup z tohoto predmetu bola možnosť účasti v opernom predstavení v miestnom divadle. Ja som nevystupovala, lebo som bola v tom čase na stáži, ale prípravu a učenie choreografií na hodinách som si veľmi užila.
V druhom bimestri som navštevovala kurz Elementi di informatica (Základy informatiky), ktorý vyučoval pán Pierluigi Bontempi, certifikovaný inštruktor pre Steinberg. Vysvetlím trochu zavádzajúci názov predmetu – na hodinách sme sa zaoberali fyzikálnymi vlastnosťami zvuku, jeho syntézou, i históriou syntézy a hudobnej produkcie. Nešlo teda o hodiny informatiky, no jadro predmetu bolo praktické – preberanú látku sme si každý skúšali na vlastnom počítači v programe Cubase Elements. Pre mňa to bolo často problematické, keďže mi boli všetky premenné tohto predmetu neznáme – práca so syntézou zvuku, akademické názvoslovie danej témy v taliančine a celé prostredie softvéru. Nerozumela som inštrukciám a často som odchádzala po trojhodinovej prednáške s tým, že nerozumiem vlastne ničomu. Bola som však odhodlaná to s kurzom nevzdať a chodila som k p. Bontempimu na konzultácie. Ochotne mi odpovedal na otázky a odporučil mi 300 stranový manuál k softvéru v angličtine. Nakoniec som skúškou akosi, pre mňa doteraz záhadne, prešla.
Náročnosť štúdia vyššie uvedených predmetov vyvážil kurz anglického jazka – gramatiky i literatúry. Tu som si mohla na hodinách konečne vydýchnuť a prestať ostražito striehnuť na každé slovo vyučujúceho. Rozumela a odpovedala som bez problémov – ako sa neskôr ukázalo, ako jedna z mála z našej triedy.
Domnienka, že taliani angličtinu veľmi neovládajú je pravdivá. Nechcem nikoho zahanbovať, alebo zovšeobecňovať, no z mojej skúsenosti sa to týka nielen starších domácich, no i mladých ľudí. Napokon, ani sa im veľmi nečudujem – majú taký krásny materský jazyk, že sa im zaisto angličtinu učiť nechce, a keď sa chcú zhovárať s cudzincom radšej ho naučia po taliansky. To bolo pre mňa počas pobytu takpovediac šťastím v nešťastí.
Síce som prišla do Cremony s minimálnou slovnou zásobou a vedela som nanajvýš pozdraviť, povedať o sebe tri vety a porozumieť názvom potravín v obchode, v akejkoľvek situácii som sa ocitla, ľudia boli veľmi ochotní pomôcť mi a dorozumieť sa so mnou rukami nohami, a popritom ma naučiť i zopár nových talianskych výrazov.
Hneď po prvej hodine s doktorom Bratusom, kde sme sa navzájom predstavovali som nervózna a spotená z tohoto zážitku vyšla von pred katedru nadýchať sa čerstvého vzduchu. Odchytila si ma skupinka erasmových študentov na cigaretke. Francúzska Jade, jej taliansky priateľ Paolo, španiel David, nemec Elia, francúz Pierre, a ich taliansky kamaráti Damiano a Ponsi ma obkolesili a so srdečnými úsmevmi ma pozývali na kávu. Jade prebrala iniciatívu a zvonivým hlasom po taliansky vyslovila: “Počuj, musíš rozprávať. To sa naučíš! Ja som tu 5 mesiacov a už myslím len v taliančine, zabúdam francúzske slová. Pôjdeš s nami von do baru a my Ťa naučíme!” Tomu som, prirodzene, veľmi nerozumela, takže mi to David preložil do kostrbatej angličtiny. Vďačne som sa k nim teda pridala, a začala som sa učiť po taliansky v priamom prenose.
David so mnou chodil často na kávu a prechádzky po Cremone, rozprával sa so mnou – ťahal zo mňa päť minút jednu súvislú vetu, do toho ma ešte tri krát opravil. Ja som mu na oplátku pomáhala s angličtinou a opravovala som ho v tej istej frekvencii, takže sme si neboli nič dlžní. Skamarátili sme sa a počas nasledujúcich mesiacov sme spolu niekoľko krát vycestovali do okolitých miest severného Talianska. Mojim najobľúbenejším výletom bol náš trojdňový zájazd do Bologne, ktorý som spontánne naplánovala pár dní po Davidom rozchode s priateľom, aby som ho priviedla k iným myšlienkam. Doteraz sme v kontakte – ja som Davida navštívila minulý rok v Madride, a on mňa cez leto v Bratislave.

S Davidom na veži Il Torazzo v Cremone.

Pri učení taliančiny sa však nemusíte spoliehať na náhodné interakcie a známosti. Univerzita ponúka dobrovoľné doučovanie taliančiny pre erasmových študentov, preto ak máte konkrétne otázky ohľadne gramatiky či slovnej zásoby, môžete sa obrátiť na prívetivú študentku Mariu Tessaroli, ktorá konzultuje so študentmi v malej skupinke i samostatne.

Mne naviac pomohlo vedenie si denníčka v taliančine – večer som si zapísala zopár viet o mojom dni, a utvrdila som si tak slovnú zásobu v jednoduchých praktických výrazoch. Účinným prostriedkom na rozšírenie slovnej zásoby je prirodzene i čítanie novín alebo kníh v talianskom jazyku. Ja som si v miestnom kníhkupectve kúpila knihu poviedok pre deti. Všetky tieto zjavne nenáročné úkony vám dávajú povedomie o použití slovosledu, predložkách, a mnohých gramatických javoch, rozširujú vašu slovnú zásobu a napokon vám pomáhajú začať myslieť v novom cudzom jazyku.

“Aperitivo” – posedenie pri drinku a ľahkom občerstvení. V Cremone obľúbený spôsob trávenia podvečera s priateľmi.

A keď už v taliančine myslíte je to len kúsok od aktívnej konverzácie – asi neprekvapí, že tá sa trénuje najlepšie s vašimi novými talianskymi kamarátmi pri tzv. aperitivo. Taliani ním označujú podvečerné posedenie pri poháriku a ľahkom občerstvení. Takto sa rýchlo a prirodzene dostanete do spoločesnkých kruhov a životného rytmu domácich, a zároveň potrénujete svoju konverzáciu v talianskom jazkyu – preto odporúčam!

V poslednej časti seriálu o mojom zahraničnom pobyte v Cremone, by som vám rada povedala zopár slov o cestovaní, mojej stáži v historickom meste Mantova, a napokon o tom ako sa pripraviť na skúškové obdobie na katedre.

Keď už ste vyžmíkali svoje nervy pri administratívnom procese, úspešne prileteli, ubytovali sa, prekonali ste prvotný šok a ustálil sa vám trochu rozvrh i každodenná rutina, je čas na tú vzrušujúcejšiu porciu vášho erasmového zážitku – cestovanie!
Ja som podnikla niekoľko výletov sama, s kamarátom Davidom, s mojim priateľom, aj s rodičmi a sestrou, ktorí ma prišli počas pobytu navštíviť. Pre mňa boli najkrajšími miestami Bologna, Sirmione pri Lago di Garda, Verona, Miláno, Pavia, Mantova alebo Busseto. Cremona je pomocou vlakovej a autobusovej dopravy veľmi dobre prepojená s okolitými mestami, takže sa vám ponúka široký výber destinácií. Ak ste si našli kamarátov s autom, máte vyhraté.
Špeciálnym miestom bola pre mňa Mantova, ktorú som mala možnosť zažiť i z inej ako turistickej stránky, a to vďaka stáži, ktorú som tu absolvovala na prelome apríla a mája. So spolužiakmi z katedry sme tu pomáhali s niekoľko týždňovou prípravou hudobného festivalu Trame Sonore: Mantova Chamber Music Festival. Stáž bola univerzitou kreditovo ohodnotená, ale najväčším prínosom bola jednoznačne skúsenosť s organizáciou veľkého hudobného festivalu. V Bratislave sa venujem zahraničným zborom a orchestrom v agentúre, ktorá usporiadava hudobné festivaly v hlavnom meste na pravidelnej báze. Bolo pre mňa ohromujúce porovnať formát festivalu na Slovensku s talianskou úrovňou festivalu Trame Sonore.

Pohľad z lóže na koncerte v Teatro Bibiena, Trame Sonore: Mantova Chamber Music Festival 2018.

Mesto Mantova je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je bohatá na stredoveké stavby, no v architektúre sú viditeľné i renesančné ideály podporované rodinou Gonzagovcov, ktorí v Mantove pôsobili od 14. do 18. storočia. Koncerty festivalu sa tu konali na niekoľkých nádherných miestach – v palácoch, galériách, divadlách či v bazilikách. V priebehu piatich dní tu vystúpili stovky umelcov, ktorých v publiku podporovalo v priemere 10 000 poslucháčov denne.
Počas festivalu bolo mojou úlohou uvádzanie hudobníkov v talianskom, anglickom a niekedy vo francúzskom jazyku. Spolu s mojou spolužiačkou sme sa starali o potreby umelcov a hladký chod koncertného programu počas celého festivalu v krásnych sieňach paláca Palazzo Te.
Počas obednej prestávky a večere sme sa vracali do centra mesta, kde boli v reštaurácii na námestí nachystané švédske stoly pre personál festivalu i hudobníkov. Nešlo však o žiadny chlebíčkový bufet, ale prvotriedne pripravené špeciality, pri každom neistom pohľade na misu podrobne okomentované čašníkom. Skvelú pizzu som v Cremone jedla niekoľkokrát do týždňa, no až tu sa mi naskytla možnosť ochutnať rôznorodé drahé jedlá talianskej kuchyne. Bolo veľmi príjemné vidieť ako sa organizátori starali o pohodlie umelcov i personálu festivalu. Stretávali sme sa pri veľkých okrúhlych stoloch dva krát za deň, čo otváralo príležitosti navzájom sa spoznať a v mojom prípade si taktiež vylepšiť taliansky dialóg.

Trame Sonore: Mantova Chamber Music Festival sa v Mantove koná každoročne a pokiaľ viem, spolupráca s Università di Pavia je pravidelná - príležitosti pre stáž tu majú študenti nielen z odboru hudobnej vedy, ale i manažmentu, ekonómie, pedagogiky, kultúrneho dedičstva, filozofie či iných humanitných smerov.
Nebudem zľahčovať, práca počas festivalu bola náročná, keďže od rána do večera sme mali len v Palazzo Te v priemere 9 až 10 koncertov. Avšak vyčerpanie kompenzovala kvalitná hudba, príjemné publikum, ktoré vedelo prácu umelcov i nás za kulisami patrične oceniť, nové i keď len niekoľkodňové priateľstvá, a radosť zo zvládnutia zodpovednosti – mne by napríklad v živote nenapadlo, že budem vedieť odmoderovať pár viet v troch cudzích jazykoch na podujatí takejto úrovne. Aj tu ma teda erasmus jednoznačne dostal do situácií, v ktorých som musela prekonať samu seba – a bol to napokon super pocit.

Brány areálu Palazzo Te.

Po stáži sme sa so spolužiakmi vrátili naspäť do Cremony. Takmer vzápätí nastalo skúškové obdobie. Tu by som len na záver upozornila na falošnú domnienku, ktorá sa s erasmom spája - skúškami neprejdete automaticky preto, že ste zahraničný študent. Počas skúškového platia rovnaké podmienky pre každého. Vyučujúci chcú počas semestra vidieť vašu snahu a aktívnu účasť na prednáškach, kde sa často otvára diskusia. Splnenie projektov a domáca príprava je samozrejmosťou. Mojim šťastím bolo, že predmety, ktoré som si vybrala ma naozaj zaujímali a samoštúdium po vyučovaní mi nerobilo problém. Naviac profesori mojich kurzov vedeli po anglicky, čo tu nie je úplne bežné, a boli ochotní mi odporučiť literatúru ku skúške v anglickom jazyku.
Prípravou na skúšky som strávila oveľa viac času ako moji talianski spolužiaci, ktorým stačilo počúvať na prednáškach a dočítať si ku skúške dve-tri publikácie. Napriek tomu som za štúdium na katedre veľmi vďačná a vôbec neľutujem snahu, energiu a čas, ktorý som každému kurzu venovala. Všetko ma to obohatilo a jednoznačne rozšírilo moje obzory.
Verím tomu, že skúšky sú zvládnuteľné i v talianskom jazyku - moja kamarátka z internátu pochádzajúca z Nemecka sa učila jazyk rovnako dlho ako ja a polovicu svojich skúšok spravila v taliančine. Len sa k tomu treba postaviť zodpovedne, napokon tak ako na každej univerzite. Profesori si všímajú snahu jednotlivcov, sú ústretoví a féroví.
Katedra venuje veľa kurzov i starej hudbe, paleografii, a hudobne-historickým témam. Ja som si vybrala predmety orientované viac na inovatívnu muzikológiu, súčasnú hudbu a prácu s technológiami – oblasti, z ktorých mám pocit, že u nás na ÚHV sa im venuje menšia pozornosť a minimálne za Talianskom trochu zaostávajú.
Počas semestra i skúškového obdobia panovala na katedre priateľská, bezprostredná atmosféra, podobne ako na ÚHV, no vďaka povahe talianov možno ešte o čosi vrúcnejšia.
Toto, a ešte oveľa viac, sú spomienky, ktoré si z môjho erasmu odnášam.

Ak túžite po hýrivom erasmovom zážitku veľkomesta, Cremona pre vás nie je najvhodnejšou možnosťou. Študentov je tu pomerne málo a mesto je skôr pokojnou destináciou s veľkorysím historickým duchom. Na druhú stranu, ak chcete ochutnať autentický taliansky život – jeho kultúru, históriu, kuchyňu, jazyk a tamojšiu ľudskú mentalitu, rozhodli ste sa pre Cremonu správne. Vzhľadom na históriu a úctu, akú majú taliani k hudbe a vlastnej kultúre, i štúdium hudobnej vedy je tu na vysokej úrovni.
Ja som tu počas piatich mesiacov dostala možnosť spomaliť, skludniť svoju myseľ, načerpať novú inšpiráciu a rozšíriť si obzory – či už po stránke štúdia v mojom odbore, alebo tak životne. Keď ste v novom prostredí, medzi neznámymi ľuďmi hovoriacimi jazykom, ktorý neovládate, núti vás to zapájať všetky vaše schopnosti a osobnostne rásť. Po určitom čase vám začne stúpať sebadôvera, že to naozaj zvládate, učíte sa, adaptujete sa, už máte aj zopár známych, s ktorými môžete pokecať pri káve. Je to veľmi dobrý pocit – zo skúsenosti zahraničného študijného pobytu môže študent ešte dlho ťažiť. Odporúčam to preto každému zažiť na vlastnej koži.