Studentská muzikologická konference optikou organizátorov

Photo credit © Michael Franěk

ORGANIZAČNÉ ZÁZEMIE
Studentská muzikologická konference prebehla 14. novembra 2018 pod záštitou organizácie SPIM, v spolupráci s vedením Ústavu hudební vědy Masarykovy univerzity a v rámci programu Týdne humanitních věd, ktorý sa uskutočnil na Filozofické fakultě MU v týždni od 12. do 16. novembra 2018.

Vznik organizácie SPIM nie je viazaný na konkrétny dátum – je skôr výsledkom postupne silnejúcej snahy jej zakladateľov – študentov Hudební vědy na ÚHV MU Jakuba Filipa a Tatiany Škapcovej – o vytvorenie vhodného priestoru pre vzájomnú odbornú spoluprácu naprieč jednotlivými odbormi, s dôrazom na ich vzťah k muzikológii. Práve rok 2018 je však rokom, v ktorom sa jednotlivé idey a myšlienky – často siahajúce až do roka 2017 – začali postupne transformovať do konkrétnych krokov a, napokon, aj do samotnej realizácie zmieňovanej pilotnej konferencie.

SPIM je organizácia, ktorá vytvára a naďalej chce vytvárať priestor pre odbornú spoluprácu medzi muzikológmi, vo vzťahu k iným humanitným, sociálnym alebo technickým vedcom. Pôsobí pri Ústavu hudební vědy MU v Brně a svoje úsilie chce zameriavať predovšetkým na organizáciu konferencií, workshopov, prednášok, či koncertov. Ide jej predovšetkým o vytváranie vzájomných väzieb v rámci muzikológie, ale aj mimo nej, v spolupráci s inými odbormi a ich zástupcami. Poslanie SPIMu sa riadi predovšetkým heslom byť interdisciplinárny. Znamená to vytváranie platformy pre rozvoj medziodborovej komunity. Faktom totiž je, že muzikológia má množstvo subdisciplín a príbuzných disciplín, s ktorými kooperuje. Zároveň, vzhľadom na súčasné trendy v oblasti vedy, je nevyhnutné, aby sa stále viac aj v budúcnosti usilovala o takúto spoluprácu, pretože tá prináša pozitíva v oblasti vedeckých výstupov, aj v oblasti budovania osobných a profesijných väzieb.

AKO SME ORGANIZOVALI STUDENTSKOU MUZIKOLOGICKOU KONFERENCI – retrospektívny pohľad organizátorov
Treba hneď na úvod priznať, že rozhodnutie začať organizovať pilotnú konferenciu sprevádzal výrazný pocit neistoty. Tá pramenila predovšetkým z obáv, či dokážeme osloviť dostatok záujemcov, či budeme schopní celú udalosť patrične zorganizovať a či jednoducho všetko vyjde tak, ako má. A práve tu dochádza k zvláštnemu paradoxu, pretože ako organizátori sme vlastne nevedeli, ako presne by to malo vyjsť, hoci to môže znieť prekvapujúco, či dokonca komicky. Bol to však náš prvý počin.

Bolo však nevyhnutné pristupovať k tejto realizácii vecne, systematicky a organizovane. Preto sme si rozdelili úlohy a malými krokmi postupovali ďalej, až k samotnému výsledku. Tematické zameranie konferencie sme zadefinovali v kontexte tohtoročných osláv stého výročia Československej republiky, čo je skvelý rámec práve pre reflexie z oblasti muzikológie, estetiky, dejín umenia a podobne.

V úvode celého procesu sme oslovili s nápadom a hrubou koncepciou vedenie ÚHV. Komunikácia aj jednotlivé konzultácie prebehli hladko, čo sme vnímali ako prvý a podstatný signál úspešného procesu príprav, od ktorého sme mohli odvíjať naše ďalšie kroky. Pomerne dlho sme pre konferenciu vyberali vhodný termín, pretože sme sa nechceli príliš unáhliť, ale zároveň ani priveľmi odkladať konanie konferencie na neskoršie obdobie pred Vianocami, ktoré by mohlo ovplyvniť samotný záujem, aj účasť. Napokon, po konzultáciách s predstaviteľmi ÚHV, pripadol termín na 14. novembra 2018. Konferencia tak bola nie len pod záštitou samotného Ústavu, ale aj Filozofické fakulty MU. S našim tematickým zameraním sme totiž vhodne zapadli do spomínaného Týdne humanitních věd.

Spolu s termínom sme začali podrobnejšie formulovať tematické okruhy a oblasti, v rámci ktorých sa mohli jednotliví záujemcovia hlásiť so svojimi príspevkami. Vyhlásili sme call for papers a stanovili termíny pre zaslanie abstraktov. Popritom sme začali plošne oslovovať inštitúcie, katedry a ústavy v Českej a Slovenskej republike s prosbou o pomoc pri propagácii samotnej konferencie. Keďže sme boli v tom čase v organizačnom tíme dvaja, rozdelili sme si sféry tejto komunikácie podľa krajín – na Česko a Slovensko.

Považujeme za skvelé, že sa nám podarilo osloviť aj ľudí zo Slovenska, keďže tematika česko-slovenských vzťahov bola ústrednou v rámci celej konferencie. Napriek tomu, že formálne prevažovali domáci konferenciéri v rámci ÚHV a takisto v rámci Česka, pravdou je, že niektorí účastníci prišli zo svojho pracoviska z Prahy, ale boli Slováci či Slovenky. Táto nemenej dôležitá skutočnosť o to viac podčiarkla leitmotív celej konferencie.

Program sme pochopiteľne prispôsobili počtu účastníkov. Vzhľadom k už zmieňovanému bohatému záujmu konferencia pokryla celý deň. Prebehla v dvoch blokoch s podtitulmi Osobnosti – instituce – lokality a ­Osobnosti – kontexty – koncepce, ktoré vytvárali akýsi historicko-tematický rámec. Prvému bloku predsedal Mgr. Ondřej Pivoda, Ph.D. a jeho súčasťou boli štyri výstupy. Konferenciu zahájil svojim príspevkom Mgr. Martin Pašek s témou Pozůstalost Osvalda Chlubny ve fondu Moravského zemského muzea příspěvek ke stavu bádání, na ktorého nadviazal Mgr. Jan Charypar so svojím príspevkom Vztah Josefa Suka a Vítězslava Nováka ke slovenské hudbě. Obaja účastníci boli z domácej pôdy ÚHV v Brně. Po krátkej prestávke prezentoval Mgr. Petr Bajer s témou Týdeník Ohlas od Nežárky jako pramen k poznání hudebního života v meziválečném Jindřichově Hradci. Potom sa slova ujala opäť domáca účastníčka – doktorandka Mgr. Eva Mikulášková so svojím príspevkom s názvom Janáček a česká opera v NDM. Po obednej prestávke došlo k zahájeniu druhého, o čosi dlhšieho bloku, ktorému predsedal Mgr. Viktor Pantůček, Ph.D. So svojím príspevkom ho zahájila Mgr. Kristína Gotthardt zo Slovenskej akadémie vied na tému Slovenská ľudová pieseň v klavírnych úpravách Vítězslava Nováka a jeho žiakov zo Slovenska. Nasledovala Lucia Maloveská z Hudební a taneční fakulty Akademie múzických umění v Prahe s príspevkom na tému Odraz slovenského folklóru v hudbe 20. storočia. Po ďalšej krátkej prestávke sa slova ujala Mgr. et Mgr. Lucie Hilscherová z Katedry hudební výchovy PdF Univerzity Karlovy v Prahe. Jej téma znela Duchovní vokální tvorba Petra Fialy. Prvou zástupkyňou domáceho prostredia v druhom tematickom bloku bola Bc. Jana Kratochvílová s príspevkom na tému Svatopluk Havelka – příspěvek k jeho rané tvorbě, po ktorej predstavil svoju tému s názvom Boj proti formalismu: česká variace na sovětské téma Bc. Robert Smutný z Katedry estetiky FF Univerzity Karlovy v Prahe. Posledný účastník z domáceho prostredia, Mgr. Ján Podracký, prezentoval svoj príspevok s názvom Pavel Zemek Novák ako predmet muzikologického bádania, po ktorom nasledoval posledný príspevok a posledný vystupujúci celej konferencie. Na pomerne netradičnú výskumnú tému s názvom Principy přirozeného ladění v mikrotonálních strukturách indické klasické hudby a souvislosti s evropským pojetím práce s mikrointervaly, v ktorej nechýbali presahy s mikrointervalovou hudbou Aloise Háby, sa zameral Ing. MgA. Tomáš Reindl z Hudební a taneční fakulty Akademie múzických umění v Prahe. Samotný program, ako vidno, bol teda pomerne bohatý a tematicky zaujímavý.

Okrem koncipovania a zostavenia programu bolo dôležitou súčasťou príprav aj tvorba vizuálnych a propagačných materiálov a uchádzanie sa o finančnú podporu v podobe štipendia od Filozofické fakulty MU, čo sú veci, ktoré sme zvládli takisto vo vlastnej réžii. Snáď aj v dôsledku včasnej propagácie na internete, v priestoroch univerzity či Moravské zemské knihovny, ale takisto aj vďaka systematickej komunikácii s pracoviskami mimo Brno, sa nám podarilo osloviť viac ako 10 účastníkov. To je na tak malú a zároveň pilotnú konferenciu viac ako dosť.

Vo chvíli, keď už bolo všetko zorganizované a čas pred samotným konaním sa krátil, sme ako organizátori cítili neobyčajný pokoj a dobrý pocit. Hoci sa mohlo ešte mnohé pokaziť, boli sme naozaj spokojní, pretože všetko, čo sme dokázali sami ovplyvniť, bolo za nami a v tej chvíli nám neostávalo iné, len veriť v bezproblémový priebeh. Dôvod k takejto spokojnosti bol navyše pomerne prostý – všetko, do čoho sme sa pustili, prebehlo veľmi hladko. Všetci, ktorých sme oslovili s prosbou o spoluprácu, participáciu, alebo „len“ o malé rady a pripomienky, nám láskavo vyhoveli a pomohli. Z pohľadu samotných pedagógov ÚHV sa nám dokonca duplikovane dostalo pochvaly za chvályhodnú aktivitu. A to nás naozaj potešilo.

Zodpovedný a systematický prístup bol zrejme zárukou toho, že aj samotná konferencia prebehla a dopadla skvele. Za najväčší úspech považujeme fakt, že sa nám podarilo naplniť vopred deklarovanú ambíciu – vytvoriť priestor, v ktorom sa stretnú ľudia z rôznych kútov oboch krajín, s rôznym odborným zameraním a záujmami a vymenia si informácie, poznatky a nadviažu nové osobné i profesijné väzby. Dôkazom toho bola nie len často veľmi plodná a príjemná odborná konferečná diskusia, ale aj fakt, že mnohí aktívni účastníci sa vzájomne oslovili so záujmom o spoluprácu a ďalšiu komunikáciu. Pozitívom je takisto to, že vďaka štipendiu od Fakulty máme možnosť z celej konferencie zabezpečiť zborník príspevkov, ktorý vyjde v prvej štvrtine roka 2019. Výtlačky budú distribuované do knižníc v Prahe, Brne či Olomouci, ale aj v prostredí inštitúcií na Slovensku.

Samozrejme, že dnes už celkom presne vieme, ako by sme takúto akciu organizovali zasa o stupeň kvalitnejšie v budúcnosti. Ide však o veci, ktoré je možné z pozície organizátorov reflektovať až po realizácii samotnej udalosti, pretože až v praxi sa ukáže, čo a ako funguje. Aj toto je však veľmi dôležitým výstupom Studentské muzikologické konference, hoci primárne predovšetkým pre nás samotných.

S DOBRÝM POCITOM POKRAČUJEME ĎALEJ
S pocitom dobre odvedenej práce, s pocitom vďaky a vedomia o našich vlastných organizačných rezervách chceme pokračovať ďalej. Veríme, že naše ďalšie zámery a nápady bude opäť možné realizovať jednak s podporou vedenia ÚHV, s podporou pedagógov ÚHV, študentov a našich kolegov, ale takisto aj s podporou širšej komunity študentov, vedcov a pracovníkov naprieč jednotlivými odbormi a pracoviskami.

Veľká vďaka patrí nepochybne takisto obom predsedajúcim, ktorí súhlasili s našim návrhom a prosbou o ich odbornú záštitu nad jednotlivými tematickými blokmi konferencie. Ide o Mgr. Ondřeje Pivodu, Ph.D. a Mgr. Viktora Pantůčka, Ph.D. V neposlednej rade sme vďační aj všetkým pasívnym účastníkom, ktorí vytvorili početnú audienciu a ktorí boli neraz aktívnymi účastníkmi konferenčných diskusií.

Dnes, po Studentské muzikologické konferenci a po kritickom zhodnotení jej konania, prínosov, pozitív a negatív, chceme pokračovať ďalej. Máme zopár zaujímavých nápadov, o ktorých sme presvedčení, že vhodne rozšíria záujmové portfólio a pole pôsobnosti SPIMu. Medzičasom sme oslovili a rekrutovali ďalších ľudí do organizačného tímu, ktorí práve po našej pilotnej konferencii prejavili záujem byť aktívnou súčasťou SPIMu. To nás takisto veľmi teší, pretože rozširovanie našich radov je úzko spojené s existenciou organizácie a takisto s realizáciou podujatí a udalostí v jej réžii.