Venuše v akcii

Tatiana Škapcová Glosaria 2014

Umenie si pýta reflexiu ženského pôvabu. Pôvabné žienky či drsňáčky, nie sú však predmetom tohto krátkehopojednania, ale chtiac- nechtiac ho krásne v pozadí ovplyvňujú. Nasiaknuť umenie to je totiž aj hlavolam pre jeho „pochopenie“ a chápať ženy si vyžaduje obdivuhodné rébusy. Poďme tak skúmať logiku hudobných a spoločenských obrazov na ktorých tak často bez ostychu sa vnadia Venušanky...

V druhej polovice devätnásteho storočia a začiatku storočia dvadsiateho, Slovensko doposiaľ tvrdo spalo, avšak postupné nitky sa začínajú ťahať za povestné účinné mechanizmy a slovenská situácia sa začína meniť. Čo sa v paralelách dialo u českých súrodencov „kmeňa slovanského“ a ako môžeme vidieť Jána Levoslava Bellu a Mikuláša Schneidra Trnavského v zástoji českých frekventovaných muzikologických bojov a prebúdzajúceho sa slovenského hudobno- národného povedomia? Do vzniku republiky roku 1918 nám ostáva pár rokov poďme sa teda pozrieť do konca storočia devätnásteho...

Ján Levoslav Bella (1843- 1937) [1]

Mikuláš Schneider- Trnavský (1881- 1953)[2]

1899

V týchto rokoch Bella pôsobí ako kantor v Sybini (Sedmohradsko), má za sebou niekoľko diel, medzi inými aj symfonickú báseň Osud a ideál (1874). Rok predtým (1873) však píše teoretickú stať Myšlienky o vývine národnej hudby a slovenského spevu[3] reakcia na situáciu na Slovensku,[4] ako aj zaujímavý pohľad a názor akým smerom by sa mala slovenská hudba uberať. Vlna kritiky sa vzniesla práve jeho odchodom do Sybine, kde sa mnohým zdal ako rezignátor na slovenské pomery a problémy. Nasledujúci pobyt vo Viedni, ako aj návrat do Bratislavy v pokročilom veku, ho čiastočne rehabilitovali.

Mikuláš Schneider- Trnavský na začiatku dvadsiateho storočia maturuje na gymnáziu v Trnave a jeho celý život je spätý s týmto mestom. Po štúdiách konzervatórií vo Viedni, Budapešti a Prahe, sa usadzuje v Trnave, kde prežíva svoj život. Jeho tvorba je charakteristická piesňami, ktoré píše už počas zlomu storočí, väčšinou na maďarské texty. Taktiež je tvorcom Jednotného katolíckeho spevníka. Uvedený rok a všimnutie si letopočtov skladateľov ukazuje na vyšší vekový rozdiel. Prečo som vybrala práve týchto dvoch, naznačuje určitú líniu komorného diela, ktoré podľa mňa Bella a Schneider majú. Jedná sa o piesňový repertoár, ktorý vo vtedajších podmienkach zaznamenával hojné prevádzanie. Obidvaja títo autori tak reflektovali skutočnosť a potreby domáceho muzicírovania. Ich prístupy a kompozičný princíp bol však odlišný. Ukážme si to na dvojici piesní. Bellova pieseň Čo si mi Ty[5] a Trnavského Ďaleko, široko.[6]

Bellova kompozícia je v rámci malej formy členitá a prepracovaná. Na malej ploche dokázal skĺbiť romantický text (J. Grasberg: Was du mir bist) a zároveň bohato exponovať melodickú líniu. Po rytmickej stránke, je v klavírnom sprievode tzv. priznávkový motív, kde sa v base figuruje protimelódia voči spevnému partu. Harmonicky sa drží stále obvyklých tradičných kadenčných postupov a noriem, avšak na tak malej ploche je viditeľná muzikantská citlivosť a remeslo. Nie darmo Liszt sa o tejto a ďalších piesňach vyznal ako o „Ausgezeichnete Lieder.“ [7] Pieseň je dôkazom silného Schumannovho a romantického vplyvu. Jej členitosť poukazuje na štandard romantického zvukového ideálu. Jej vznik je datovaný do rokov 1873- 1874. Z estetického hľadiska tak spĺňa akýsi novodobý trend a manieru, v európskom hudobnom rámci.

Naproti tomu Schneidrova Ďaleko, široko [8]volí text Janka Jesenského. Čiže určitý posun od Bellovho kozmopolitizmu k Schneidrovej lokálnej orientácii. Ďaleko, široko je pieseň s jasnou, jednoduchou melodickou linkou, kde klavírny terciový sprievod podtrháva plynulosť a náväznosť formy jednak, a na druhej strane je akýmsi vnútorným dynamizmom.

Čo z toho plynie? Spôsob akým sa vyrovnávajú obidvaja s týmto vtedajšie obľúbeným žánrom je rozličný. Kým u Bellu prevláda romantická bohatá faktúra, u Schneidra môžeme pozorovať jednoduchosť a plynulosť výstavby. Môžu za to podmienky?

Esteticky hľadanie v týchto piesňach národný ráz, má výhybku. Čo vlastne tvorí národné? Ak berieme do úvahy vtedajšiu spisbu, a veľkú časť národného pokladu tvorí ľudová pieseň, tak tomuto ideálu sa približuje Trnavský. Hľadanie však správneho analytického uchopenia je obzvlášť ťažké. Má prevládať vtedajší Hanslickovský trend, ktorý reflektuje i Hostinský, alebo zvoliť rozvláčny romantický popis? Toľko k forme, čo však tektonika a harmonická výstavba? Tá je veľmi priezračná a badať v nej počiatky pre vôbec začiatok akéhokoľvek neskoršieho diania. Závažným faktorom je snáď aj určenosť piesní pre publikum, či pre edukáciu. Vzťahy tak naznačujú tendenciu k funkčnosti, a to tej, ktorá nabáda k praktickému interpretovaniu a dostupnosti.

Slovenská národná hudba a český zástoj

Uvažovať o slovenskej národnej hudbe v pozadí diania v Čechách je vážna úloha. Na jednej strane dá sa ľahko, z dostupných zdrojov, porovnať český zástoj a hudobný život s vývojom na Slovensku. Niekoľko pár bodov: Aesthetikou Josefa Durdíka, či prácami Hostinského sa otvára nebývalé podhubie pre rôzne diskusie. Taktiež osobnosť Nejedlého dokázala charizmou strhnúť lavínu bojov a zápolenia. Začína tu tak rásť nielen muzikologické podhubie, ale práve tou českou národnou hudbou (Dvořák, Smetana a Fibich), akási idea a povedomie. To, Slovensku chýbalo. Kým hŕstka literátov , konca 19. storočia sa snažila o oživenie národa (do istej miery veľká idea), „malé“ hudobné zjavy, tzv. venčekári (Venčeky piesní národných) sa snažili národnú hudbu hľadať v speve ľudu. Je zaujímavé sledovať ako moc, či už politická, alebo spoločenská napriek veľkým zmenám a zápasoch po slobode, hľadá útechu a vzor u sedliaka, ako predstaviteľa čistého vzoru. Národná predstavivosť tak funguje na plné obrátky...

1918

České hudobné prostredie je nabité osobnosťami ako aj vďačnými témami a kritikami. Na Slovensko začínajú prúdiť práve českí vzdelanci, ktorí zakladajú inštitúcie, či snažia sa pozdvihnúť hudobný život. Ale o tom už snáď nabudúce...alebo ktoré české osobnosti mali vplyv na slovenské hudobné dianie v novom Československom štáte?

Záver

Úlohou tohto článku nebol ťaživý popis detailov, či informácie dajúce sa dohľadať v publikáciách, ale akési lano podané ku šplhaniu sa za znalosťami a míľnikmi slovenskej hudby. Čitateľovi sa tak ponúka možnosť a jedna z ciest za poznávaním. Nájsť si však tú správnu, je vecou vlastnou a osobnou pre každého človeka zvlášť.